Boli časy, keď som bol mladý, sympatický a chodieval na vandre... Váčšinou sme si vybrali nejaké vŕšky a prešli sme ich. Možno raz príde čas, keď na týchto (alebo iných) stránkach bude nejaký dlhší pokec o jednotlivých prechodoch. Možno sa nejaké ďalšie fotky z prechodov a podobných akcií nájdu u Galloviča. Rozhodne to bol krásny čas (a ešte bude! ).

S touto bandou som sa zaplietol ešte na gympli. Vravia si ŠG a väčšina je buďto na matiku, alebo na fyziku. Na tej fotke práve beháme po Brezne a zbierame podpisy pod petíciu "Svým podpisem požaduji, aby Karel Horak, zaměstnanec Matematického Ústavu ČSAV v Praze propustil trpaslíka, kterého vězní ve sklepení svého domu od r. 1620". (Keď sme svojho času - bolo to ešte za komunizmu - s Marcelom zbierali podpisy pod túto petíciu v Martine, boli sme zatknutí, predvedení na políciu, kde sme museli podpísať, že šlo o recesiu a že rok 1620 bol zvolený čisto náhodne a petičný výkres formátu A1 nam bol zabavený.)

Táto fotka ja z prvého matického tábora, ktorý som kedy robil. Zliezlo sa tam vtedy veľa ľudkov so ŠG a okolia. Ziskal som na ňom lekársku správu s diagnózou "spadol zo šmýkačky" a pri inej príležitosti ma takto niesli domov... Spolu s Janom (nesie moju ľavú nohu) sme od Ľubky (nesie moju pravú nohu) dostali drevenú placku, ktorú sme si dlho pri každom stretnutí vymieňali.

Svoju ženičku poznám cez matiku. (Ľudia čo ste ešte na strednej škole, robte Vychodoslovenský matický korešponďák. Oplatí sa to. Aj keď druhá taká už nebude.) Takto to vyzeralo, keď som si ju nahováral. (Vďaka za pomoc Miloš... ) A toľko som do nej húdol, až si ma nakoniec vzala.

Tak túto fotku sme mali na našom svadobnom oznámení. Svadbu sme mali 29. februára 1992, takže v roku 2000 sme slávili druhé výročie. My sme vlastne ešte mali svadby dve (jednu sme mali týždeň pred tým na Mestskom Úrade v Poprade). Ale aj tak väčšinou oslavujeme v noci z 28. februára na 1. marca.

Za dátum našej svadby do značnej miery môže Ľubka. Pôvodne sme sa chceli zobrať až v lete, ale (to sa ešte o dátume nejednalo) raz na intráku Ľubka nahodila "že vraj sa beriete vo februári". A tak sme začali uvažovať... A 29.február bol fašiangová sobota. Na fotke sme spolu s pátrom Vladom Juklom, ktorý nás sobášil. (Vlado so Silvom Krčmérym spáchali jednu veľmi dobrú knižku (a Silvo sólovo ďalšie dve). Kto máte záujem vedieť, ako to vyzeralo v Československej komunistickej base, pozrite sa po nich.)

14. marca 1993 sa nám narodil Tomáško. Prišiel kvapku skôr, než sme mysleli, že budeme mat prve deculko, ale prišiel presne. (Zuzka do marca stihla skončiť 5. ročník, potom povinne prerušila školu na pol roka a akurát stihla jesenný termín štátnic. To sme ale dopredu nevedeli... ) Teraz už je to veľký chlap, ale keď sa narodil, bolo to dosť drsné. V múdrych knižkách sa píše, že novorodenec spí 20 až 22 hodín denne. Tomáš spal sotva osem a aj to nie v noci, trápili ho vetry, moja ženička bola zúfalá a ja nervózny ako pes. Ale prešlo to a teraz sa nám už dobre spomína... Tomáško je veľký a múdry a zvedavý a vôbec všestranne skvelý chalanisko. (No dobre, ja viem, že sa moc vychvaľujem, ale aj tak je. A ak chcete niečo namietať, tak nás prídite pozrieť.)

Je zvláštne, ako človeka zmení to, že má deculko. Aspoň mňa hej (a pokiaľ môžem sledovať, aj moju žienku). Ja som bol zvyknutý (ako už jedináčikovia bývajú), že je o mňa starané. A odrazu som bol odrezaný od starostlivosti mojej ženy a dokonca sa chcelo, aby som sa aj ja o niekoho staral... Hm, človek sa učí celý život. (A nie že by som to už vedel dokonale.)

4. novembra 1994 sa nám narodila Miška. Bola maličká, červená a bol som pri tom, keď sa narodila. Triasli sme sa, že to zas bude divočina, ale Miška bola skvelučké tichučké dieťatko (zato teraz je to čertisko) a my sme predsa len už trošku vedeli, do čoho lezieme a nebol to až taký veľký šok.

Táto fotka dokazuje, že moja žena je nesmierne dôstojná osoba, napriek tomu, že je mojou ženou a že svoje materské povinnosti vôbec neberie na ľahkú váhu. (Už sa teším, ako mi bude nadávať, keď to bude čítať :-)

A tu sú ešte nejaké Mišacie fotky (na poslednej Miška s mojim tatkom):

Miška sa (jednak vďaka Tomáškovi a jednak že je to baba) rozkecala ďaleko skôr ako Tomáško. Všeobecne si s Tomáškom veľmi padnú do rany a keď je jeden dlhšie preč, tak druhému velice chýba.

Na záver tu mám ešte dve fotky. Na prvej je zachytená moja žienka, ako práve hudobne vzdeláva detičky, a tá druhá je klasické skupinové foto...

Hm, tieto fotky patria čím ďalej tým viac do histórie. Ak chcete vidieť niečo novšie, skúste sa pozrieť sem.