Narodil som sa 15. augusta 1969 nič netušiac, že sa práve okolo mňa začalo akútne normalizovať. Vyrastal som v láske svojho tatka a mamky a keď som uz bol dosť veľký, začal som chodiť do školy. Tou školou bola zhodou okolností ZŠ Košická v Bratislave. To malo ďalekosiahle dôsledky, pretože už vtedy tam bola veľmi dobrá matika a tak sa stalo, že som začal robiť volačo cez ňu.

Tam som dostal aj prvú partiu ľudi, ku ktorým som patril a ktorí ma mali radi. Bol to matický krúžok. Robili ho ľudkovia, ktorí sa tou dobou točili okolo seminára ZAMAT. (Ľudia ako Bubuš, Ľudka, Kačka, Hynek,... ) Boli to tou dobou pre mňa veľkí vzorovia a tie krúžky robili múdro. Vdaka nim som našiel také veci ako vandrovanie, vďaka nim (zvlášť Bubušovi) som sa začal učiť hrať na gitaru a vdaka nim som zistil, že matika je krásna.

Celú základnú školu som si myslel, ze pôjdem na GJH (gymnázium hneď oproti Košickej), ale deň pred podaním prihlášky som si to rozmyslel a napísal som tam GAMČU. Spravil som prijímačky a o ďalších štyroch rokoch bolo rozhodnuté...

Na gympli sa udiali dve významné udalosti. Prvá bola, že som začal robiť korešpondenčné semináre. (To je taká matická súťaž, čo sa vďaka nej dá každý rok uliať na dva až tri týždne zo školy. A keď tých seminárov robí človek viacero... ) No a vďaka seminárom som jednak našiel takú jednu bandu, čo si hovorí ŠG a jednak (keď som začal robiť východoslovenský seminár) som spoznal svoju ženu. (Aj keď o tom, že niekedy bude mojou ženou, som vtedy ešte nemal ani šajn.) Druhá významná vec bola, že som našiel vieru. Začal som trošku rozumieť, čo to znamená byť kresťanom a zobral som to za svoje.

Po gympli som šiel na matfyz. Však čo už mi aj iné ostávalo. Napodiv, na matfyze som prestal robiť matiku tak aktívne, ako predtým. (Troška sa mi prejedla.) Ale zato som stíhal mnoho iných vecí. Jednak ukecať Zuzku (moju ženičku), aby prišla študovať do Bratislavy :-) a neskôr spolu s ňou robiť matický krúžok (najprv na ZŠ Batková, potom pri IUVENTE, na Batkovej som ho robil už predtým spolu s Janou a Betkou), jednak spievať v zbore (Poznáte Céčko? Len čo som odišiel, už vydali platňu... ), či dať sa dokopy s matfyzáckymi Brontosaurami. A keď už bola Zuzka v Bratislave, tak (okrem toho že sme chodili randiť a viedli krúžok) sme spolu s Peťom Kleinom (alias Snehurkom) a nejakým štvrtým človekom (štvrtí sa striedali) vyrabáli letné pracovné tábory zvané Kláštory. (Poradie bolo tuším 1. Žarnovický kaštiel, 2. Dubník, 3. Antol, 4. Kopernica, 5. Ponická Huta, 6. Okoličné. Potom robili podobné akcie aj iní (Katarínka, Skalka), ale o tom už viem len z počutia.) Okrem toho bolo dosť času robiť matické či stromácke tábory, chodiť na vandre,...

Svojho času (v r.1992) sme so Snehurkom a nejakými ďalšími ľudkami spravili ochranársky tábor pre dorastencov na Bučkovej Jame. Tak som sa vlastne dostal k ľuďom, čo si hovoria KOZA (Katpatské Ochranárske Združenie Altruistov). Na Bučkovej Jame budeme teraz už trinásty rok, dorastenci už dávno nie su dorastencami a ak by ste chceli prist, ozvite sa.

A ešte jednu vec som začal robiť ako vysokoškolák. Spolu s ďalšou bandou sme začali chodiť do bratislavského Detského Diagnostického Ústavu. To je čosi ako decák, len kúsok tvrdšie. Decká tam chodia na maximálne tri mesiace a tam sa rozhodne, čo s nimi ďalej (v podstate štyri možnosti - naspäť domov, do decáku, do výchováku (polepšovňa) a do internátnej osobitnej školy). Vdaka tomu som istú dobu mal kamarátov po decákoch po celom Slovensku a vďaka tomu som si našiel miesto, kde som strávil civilnú službu. (Naučil som sa variť a upratovať a vyjsť s deckami s ťažkou povahou.)

Keď som bol piatak, so Zuzkou sme sa vzali. Rok aj kúsok na to sa nam narodil Tomáško a asi jeden a pol roka potom Miška. Po nich sme mali dlhú prestávku (7 rokov) a potom prišiel Danko. Sú to najkrajšie detičky na svete (no dobre, ja viem, hneď po vašich) ale však si pozrite fotky... (Hej, a moja zena je najlepšia ženička na svete a hovorte si, čo chcete.)

Po civilke som rok učil na Gamči a potom som prekonvergoval na Stavebnu Fakultu STU. Tam som bol sedem rokov, robil voľačo málo do vedeckej matiky (teória grafov) a priučil sa Linuxu. Potom som bol rok v softwarovej firme, kde som zistil, že databázy a poisťovníctvo nie sú mojou srdcovou záležitosťou. Teraz učím na škole pre mimoriadne nadané deti - ZŠka a osemročné gymnázium a je mi tam dobre (vyhovuje mi všetko okrem platu). A som celkom zvedavý, čo na mňa Pán Boh zas vymyslí.