Kežmarský štít je najvyšší vrchol v severovýchodnom ramene Lomnického štítu vo Vysokých Tatrách. Meria 2 556,4 m n. m.. Od Lomnického štítu ho delí Vidlový hrebeň. Rázsocha Lomnického štítu sa v Kežmarskom štíte delí na juhovýchodné rameno, ktorého dominantou je Huncovský štít. Na severnom ramene dominuje Malý Kežmarský štít. Hrebeň sa končí Veľkou a Malou Svišťovkou. Je najvyhľadávanejším a veľmi náročným horolezeckým terénom. Jednou z najkrajších vo Vysokých Tatrách je jeho približne 550 metrov vysoká južná stena, ktorá spadá do Skalnatej doliny.
Traduje sa, že prvý na jeho vrchol vystúpil Dávid Fröhlich, študent z Kežmarku. Zachoval sa Fröhlichov opis jeho túry, na ktorú sa vybral s dvomi priateľmi. Hoci nemenuje štít, na ktorý vystúpil, predpokladá sa, že to bol práve Kežmarský štít. Bolo to, ako píše „okolo Jána, v júni 1615“. Zachovalo sa aj niekoľko ďalších neskorších výstupov. Prvými návštevníkmi v zime boli na vrchole Günter Oskar Dyhrenfurth a Alfred Martin 8. marca 1906.
Začiatky horského lyžovania sa píšu začiatkom 20.storočia, no na ťažké zjazdy ako sú z Kežmarského štítu sa lyžiari presunuli až v 80-tych rokoch. V roku 1988 Vlado Tatarka zlyžoval Kežmarský štít západnou stenou, čo je dodnes považované za jeden z najťažších, ak nie najťažší zjazd v Tatrách.
