Lomnický štít je druhý najvyšší vrch Tatier, Slovenska a celých Karpát. Jeho nadmorská výška je 2634 m.n.m. Nachádza sa na ňom najvyššie položená meteorologická stanica na Slovensku. Veľmi dlho bol považovaný za najvyšší vrch Vysokých Tatier, nakoľko na prvý pohľad vyzerá byť vyšší ako skutočne najvyšší vrch; Gerlachovský štít.
Nachádza sa na konci mohutnej rászochy vybiehajúcej z Baraních rohov. Tento hrebeň pokračuje cez pre lyžiarov známe Lomnické sedlo a Lomnickú vežu, k severovýchodu sa odpája hrebeň k Vidlovým Vežiam a Kežmarskému štítu.
Na Lomnický štít nevedie turistický chodník, dá sa naňho dostať so sprievodcom z Lomnického sedla alebo lanovkou zo Skalnatého plesa.
Je takmer isté, že na vrchole stál prvý Jakub Fábry, miestny hľadač pokladov a zlata, niekedy medzi rokmi 1760 až 1790. Nie je ani vylúčené prvenstvo neznámeho lovca kamzíkov.
Prvý doložený výstup na vrchol vykonal spolu s dvoma starolesnianskymi lovcami kamzíkov Robert Towson, anglický cestovateľ. Na vrchol vystúpili od Ohniska v Malej Studenej doline cez Lomnické sedlo.
V roku 1850 sa prvou známou obeťou horolezeckej výpravy na vrchol stal kežmarský študent.
V roku 1891 bol uskutočnený prvý zimný výstup na vrchol Teodorom Wundtom a vodcom Jakubom Horvayom.
Projekt visutej lanovky a výstavby observatória vznikol ešte koncom 19. storočia, avšak konkrétnejšie nápady vznikali až v tridsiatych rokoch. Konečné rozhodnutie padlo na Tatranskú Lomnicu, Skalnaté pleso a Lomnický štít z dvoch dôvodov - aby štát oživil kúpele Tatranská Lomnica a druhý, že brat ich riaditeľa Juraja Országha bol krajinským prezidentom pre Slovensko. S výstavbou sa začalo v roku 1937, v roku 1938 bola dokončená lanovka po Skalnaté pleso a o dva roky neskôr aj na štít samotný. V tej dobe to bola najmodernejšia lanovka v Európe. Staničné budovy navrhol Dušan Jurkovič, známy hlavne mohylou M.R.Štefánika na Bradle. Výstavba si vyžiadala dva životy nosičov, Jána Nahálka a Františka Bednarčíka.
V roku 1957 na niekoľko rokov observatóriu bol aj poštový úrad s vlastnou pečiatkou. Listy s touto pečiatkou dnes majú značnú zberateľskú hodnotu.
Od roku 1962 na vrchole je aj Fyzikálno-astronomické observatórium SAV. V roku 2006 bol staničný bufet prestavaný na kaviareň Dedo.
