Rainerova chata leží na Starolesnianskej poľane v mieste kde sa spája Malá a Veľká Studená dolina. Leží v nadmorskej výške 1301 m.n.m a je to najstaršia vysokohorská chata na slovenskej strane Tatier. V roku 1884 hneď vvedľa Rainerovej chaty bol postavený hotel Kamzík, no ten v roku 1980 zbúrali.
Na chatu sa dá dostať buď po Tatranskej magistrále buď z Hrebienka alebo Zamkovského chaty (príp. Skalnatého plesa), alebo modrou značkou z Tatranskej Lomnice alebo Veľkej Studenej doliny, alebo neďaleko vedie zelená značka z Malej Studenej doliny.
.
Koncom 18. storočia vzniká neďaleko osada Starý Smokovec, no to turistický ruch v okolí nepodporilo až tak ako práca propagátora poznávania Tatier Jána Juraja Rainera, nájomca Starého Smokovca, ktorý podporoval turistiku v okolí, v 40. rokoch 19. storočia obnovil chodník na Hrebienok a v roku 1863 postavil kamennú útuľňu na Starolesnianskej poľane. Bola to kamenná stavba plochy 5*5,5 metra, s maličkými oknami. Po smrti Rainera v roku 1872 chata začala chátrať a i napriek rekonštrukcií v roku 1877 nepostačovala nárokom turistickej verejnosti.
To sa začalo riešiť v roku 1882, keď sa začalo s prípravou výstavby horského hotela Kamzík, ktorý bol dostavaný v roku 1884. Vtedy Rainerova chata stratila význam ako turistická chata a stala sa skladiskom, stajňa a dokonca istú dobu aj chliev, tak to bolo kým chata Kamzík nebola asanovaná.
Chata Kamzík mala v dobe vzniku 8 izieb, ktoré po prvej rekonštrukcií v roku 1907 mali 55 lôžok. Chatu v roku 1927 poškodil požiar, ktorého škody opravili rekonštrukcie v rokoch 1929 a 1936, ktoré navýšili kapacitu lôžok na 100. V päťdesiatych rokoch sa prestavala tak, aby každá izba mala kúpeľňu, čím sa kapacita znížila na 55 lôžok. V roku 1978 ju zavreli hygienici a v roku 1980 bola chata asanovaná.
Po skoro storočí používania ako sklad bez výrazných opráv bola Rainerova chata v zlom stave. To sa zmenilo v roku 1983, keď chatu vtedy správa TANAP-u obnovila a zakonzervovala. Chata ostala stáť, turisti mali možnosť do chaty nazrieť. Nanešťastie nedisciplinovaný turisti zmenili chatu a okolie na smetisko.
V roku 1997 chatu prenajal kežmarský stredoškolský učiteľ Peter Petras, ktorý ju s rodinou a známymi v rokoch 1997 a 2003 obnovili. V súčasnosti je chata otvorená celoročne. Chata je známa dvoma tradíciami - Nosičkou próbou, kde na 300 metrovej trati súťažiaci nosia 70 kg nákladu a snehovým betlehémom, čo chatár Peter Petras každú zimu stavia.
