Skalnatá chata leží v Skalnatej doline, neďaleko od Skalnatého plesa. Je mimoriadne ľahko dostupná vďaka lanovke k Skalnatému plesu.
Chata sa nachádza pár minút po červenej značke od Skalnatého plesa, kam sa dá buď vyviesť lanovkou z Tatranskej Lomnice, červenou značkou od Zeleného plesa alebo Zamkovského chaty či modrou značkou z medzistanice Štart. Na chatu sa dá dostať po magistále aj zo Zamkovského chaty.
Na mieste, kde dnes stojí Skalnatá chata, odnepamäti stojí balvan s menším previsom, ktorý sa nazýva aj ako Skalnaté ohnisko. Slúžilo hlavne ako úkryt pre turistov idúcich na Lomnický štít.
V roku 1841 4 Sliezki turisti, Ferdinand Bukhardt, Karol Scheider, Jozef Scholz, Karol Lohmeyer obmurovali tento previs. Táto úprava bola v roku 1877 vylepšená Andorom Spónerom. Obmurované Ohnisko bolo verejnsti známe ako Kaverna.
O prestavbe na útulňu sa rozhodlo v roku 1915. Pred Skalnatým ohniskom vznikol 1,5 metra vysoký betónový múr, ktorý mal železobetónové zastrešenie. Okolo ohniska v strede sa dokázalo uložiť 20-25 ľudí.
V roku 1934 sa Klub Československých Turistov v spolupráci s rodinou Tomčíkovcov rozhodol o výstavbe novej chaty hneď vedľa. Chata bola dostavaná v roku 1935 a hlavne vďaka chatárom Tomčíkovcom sa chata stala mimoriadne obľúbená.
V roku 1946 sa dostala chata do rúk organizácie Sokol Štátne lesy. V roku 1952 prešla pod Komunálnny podnik Vysoké Tatry, pod ktorým chata začala rýchlo chátrať, i napriek výstavbe prístavby a obnove exteriéru v roku 1955. V roku 1972 bola chata vyhlásená za neprispôsobilú a bola zatvorená. I napriek tomu však chata nebola zbúraná.
Chata do roku 1984 slúžila ako sklad neďalekej lanovke. Prístavba bola v roku 1985 zbúraná. V roku 1993 bola chata prenajatá horskému nosičoci Ladislavovi Kulangovi, ktorý chatu v roku 1996 otvoril pre bežnú verejnosť a do jeho smrti v roku 2020 na nej chatárčil a udržiaval ju v podobe ako poznáme dnes. V súčastnoti je chatárom syn Peter Kulanga.
