Táto národná prírodná rezervácia je známa hlavne svojou flórou, no žijú tu aj niektoré zaujímavé druhy vtákov. Biotop je tu podobný ako v lesoch Malých Karpát. Nachádza sa tu aj Sandberg.
Sokol myšiar patrí do čeľade sokolovité.
Dá sa nájsť hlavne v Európe, Ázii a v Afrike, no niekedy ho spozorujú aj v Amerike alebo v Oceánii. Na Slovensku žije prakticky vo všetkých nadmorských výškach, často žije aj v mestách. Dôležité sú preňho polia a lúky, kde loví.
Sokol myšiar meria na dĺžku od 30 do 39 cm a jeho rozpätie krídel je okolo 75 cm. Priemerne váži 150 až 200 gramov. Samica je trochu väčšia ako samec, takže tento druh je pohlavne dimorfický.
Medzi jeho korisť patria najmä myši a hraboše, no keď sa mu naskytne príležitosť, nepohrdne ani inými vtákmi alebo hmyzom.
Sokol myšiar má hnedý chrbát s čiernymi škvrnami. Samec má šedú hlavu a samica ju má rovnakú ako chrbát. Brucho a spodok krídel majú biele s čiernymi škvrnami. Perá na konci chvosta sú čierne a niekedy sú konce krídel čierne.
Ďateľ čierny alebo tesár čierny je vták z čeľade ďatľovité a z podčeľade pravé ďatle.
Tento druh obýva Palearktídu od Kamčatky až po Španielsko. Hniezdi na väčšine územia Slovenska.
V dospelosti ďateľ čierny dorastá do 45 až 55 cm a v rozpätie krídel má od 64 do 68 cm. V dospelosti dosahuje dospelý jedinec tohto druhu hmotnosť od 300 do 320 g.
Ďateľ čierny je vták so silným čiernym perím. Čierne perie je na dolnej časti tela matnejšie a na vrchnej časti je čierna lesklejšia a trochu modrastá. Nie je zameniteľný so žiadnym iným vtáčím druhom vďaka červenej farbe, ktorú má na temene hlavy. Ručné letky má ďateľ čierny často svetlejšie než ostatné perie.
Je na ňom nápadný jeho dlhý chvost, ktorý môže slúžiť aj ako opora. Chvost je zreteľne rozdvojený a jednofarebne čierny. Zobák má tento druh sivobiely so zreteľnou tmavosivou špičkou.
Včelárik zlatý alebo včelárik európsky (lat. Merops apiaster) je vták z čeľade včelárikovité.
Obýva teplé a suché miesta Európy, Afriky a Ázie.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov včelárik zlatý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, v rokoch 1989 – 2013 celková populácia bola stabilná. V európskej populácii bol zaznamenaný nejasný trend, ale podľa krátkodobého trendu je populácia v Európe stabilná.
Poklesy boli zistené na miestach, kde došlo k strate potravy, najmä po plošnej aplikácii pesticídov alebo v oblastiach, kde došlo k zničeniu hniezdnych príležitostí, napríklad kanalizáciou riek, intenzifikáciou poľnohospodárstva alebo zväčšením plôch monokultúr. Ďalším negatívnym faktorom je odstrel zo športového dôvodu alebo ak je považovaný za škodcu.
Včelárik zlatý meria 27 – 29 cm s rozpätím krídel 44 - 49 cm a váži okolo 60 g. Pestré farby, dlhý ohnutý zobák a predĺžené stredné chvostové perá, sú najdôležitejšie poznávacie znaky. Na chrbtovej strane má gaštanovočervené a sírovožlté farby, chvost je modrozelený. Čelo je biele, oči červené v čiernej uzdičke, ktorá sa tiahne aj na krk a hrdlo a uzatvára žiarivo zlatožlto zafarbenú oblasť pod zobákom. Brušnú stranu má sýto modrozelenú.
Na hniezdenie vyžaduje šikmé steny. Prirodzené sú brehy vodných tokov a zosuvy. Umelé sú rôzne pieskovne, tehelne a výkopy. Sú prípady, že zahniezdil na vodorovnom teréne. Vyhľadáva otvorené stepné biotopy s roztrúsenými stromami.
Loví veľký lietajúci hmyz ako vážky, motýle, osy, čmele a včely.