Celkovo o viktoriánskom období:
Ako viktoriánske obdobie sa berie obdobie v Anglicku počas vlády kráľovnej Viktórie, po ktorej je toto obdobie pomenované. Trvalo od roku 1837 až po kráľovninu smrť v roku 1901. Pre Anglicko to bolo obdobie blahobytu, pretože malo zisky z anglických zámorských kolónií a priemyselná revolúcia bola v plnom prúde. Inak, kráľovná Viktória bola prvá kráľovná, ktorá sa nechala odfotografovať.
Samotná móda:
Oblečenie sa začalo vyrábať v továrňach. Boli dostupné nové stroje a materiály, ktoré zjednodušili domácu aj obchodnú výrobu odevov. Z anglických zámorských kolónií sa dovážal nový materiál; guma. Umožnilo to vznik pršiplášťov a gumákov. V rámci chemického priemyslu boli vyvinuté nové, jasné, lacné farbivá, ktoré nahradili dovtedy používané rastlinné a živočíšne.
Dámska móda - Od hora dole:
Klobúky:
Keď sa povie viktoriánska móda, všetkým hneď napadnú obrovské klobúky pokryté perím, kvetinami a kadečím ďalším. Zo začiatku to tak však nebolo. V prvých etapách boli klobúky menšie a nenápadnejšie, aby netvorili rušivý dojem a zvýraznili určité znaky odevu. Celkove išlo o zvýraznenie módnej siluety, ktorej kľúčovou časťou bola krinolína a obručová spodnica. Populárne boli slamené alebo plátené čepce, akým bol napríklad aj čarapák (angl. poke bonnet, poke – štuchnúť, vložiť, pretože sa dali podeň zastrčiť všetky vlasy), čepiec kapucňovitého tvaru, ktorý vrhal tieň na tvár.
Keď boli krinolíny nahradené "bustle", šaty boli úzke, v drieku a na stehnách, trup bol stiahnutý korzetom, do módy prišli malé klobúčiky posunuté do čela, ktoré ženy často dopĺňali účesmi so zložitými kučerami.
V poslednej etape prišli do módy ony enormné klobúky. Prišli spolu s naberanými rukávmi, bustle nadobro opustili sukne a posledným výstrelkom módy boli takzvané "hobble skirt", čo boli vlastne veľmi úzke sukne ešte zúžené na členkoch. Klobúky boli zväčša zdobené kvetmi z hodvábu, mašľami a stužkami, perím a chocholmi, niekedy dokonca celými vtákmi. Perie exotických vtákov sa dovážalo zo zámorských kolónií (napr. Florida) a onedlho boli vtáky takmer vyhubené.
Top:
Ideálom krásy bolo vo viktoriánskom období ploché brucho, štíhly pás, pekne tvarované boky a poprsie. Toto všetko zahrňoval korzet, vtedy súčasť spodného prádla, ktorý sa nosil počas celej viktoriánskej módy a celkovo sa menil len málo. Sprvu bol voľnejší, zavesený na ramienkach, neskôr však sťahoval pás iba na 50-45cm, čo niekedy spôsobovalo zdravotné problémy. Vystužoval sa kosticami a oceľovými pásmi, vpredu sa zapínal na háčiky a šnuroval sa. Ku koncu obdobia sa korzet začal znovu uvoľňovať a zmenil sa na podprsenku.
Ako spodné prádlo sa ešte používala akási dámska košeľa – dlhá košeľa bez rukávov, podstatne voľnejšia ako korzet. Obliekala sa pod korzet, aby chránila pokožku pred odieraním.
Oblečenie, ktoré išlo na spodné prádlo bolo väčšinou súčasťou šiat (šaty = vrch a sukňa zošité). 1850-1860 boli v móde "pagoda" rukávy; rukávy rozšírené na konci.
1870-1900 Po nich prišli rukávy veľké, a nafúknuté, ako balóny. Nazývali sa "leg-o'-mutton sleeves".
Spodná časť:
Ako spodné prádlo sa používali dlhé spodné nohavice.
Sukne boli zväčša dlhé. Do pôvodného empírového strihu sukní sa postupne pridávali spodničky. Toto bolo však materiálne náročné a tak boli nahradené krinolínou – drôtenou konštrukciou kruhovitého tvaru, pripomínajúcou klietku, ktorá bola používaná aj predtým v baroku. Bolo takmer nemožné sa v nej poriadne pohybovať a dáma ňou ohrozovala svoje okolie :)
Do módy prišla vlečka a plochá predná časť, tak sa krinolína predlžovala dozadu, až sa zmenila na "bustle", po česky "honzík". Zadná časť bola vyzdvihnutá dohora.
V poslednej časti viktoriánskej éry rozšírená sukňa úplne zanikla a ako posledný výstrelok módy sa predstavila dlhá, úzka sukňa ešte stiahnutá na členkoch. Dáma sa nemala čo hýbať a táto sukňa dovoľovala naozaj len mini krôčiky. "Hobble skirt".
Ešte nižšie:
Do topánok sa nosili hodvábne pančuchy, ak ste boli chudobní, vlnené ponožky.
Topánky boli ploché, neskôr s nízkym opätkom. Vyrábali sa z ľahkých materiálov. Vždy museli ladiť zo zvyškom šiat. Nosili sa topánky rôznej výšky, od malých črievičiek až po čižmy pod kolená. Väčšinou na nich bolo šnurovanie.
Pánska móda:
Akékoľvek postavenie v spoločnosti má muž, ak chce byť gentleman, očakáva sa od neho, že bude mať aspoň klobúk, vestu a plášť. Prechádzať sa v tričku s krátkym rukávom bolo ako prechádzať sa v spodnom prádle.
Klobúky:
Každý správny gentleman má mať na hlave klobúk. Slušnosť kázala obliekať si klobúk nielen na večierky a spoločenské udalosti, ale aj ako bežnú súčasť denného výzoru. Vyskytovali sa dva typy klobúkov, jeden bol klobúk so širokými okrajmi zdvihnutými dohora na stranách, zaobleným vrchom a takmer plochou prednou a zadnou časťou. Zvyčajne bola ešte omotaná stužka okolo vrchnej časti klobúka, tesne nad strieškou. Jeho názov bol "wide awake".Vyrábal sa z čiernej alebo hnedej plsti. Druhý bol nízky klobúk cylindrovitého tvaru s plochým vrchom. Nazýval sa "pork pie". Vyrábal sa z plsti alebo slamy a tiež býval omotaný stužkou.
Nosili sa košele vyrobené z ľanu alebo bavlny. Mali nízke goliere, niekedy zahnuté dodola. Zvyčajne sa k nim nosili široké kravaty, viazanky, alebo motýliky. Základom pánskej módy boli vesty, ústredný kus oblečenia. Viest bolo neskutočná rozmanitosť, líšili sa strihom, farbou a materiálom. Keď sa stal dostupný hodváb, bolo módnym trendom robiť vesty práve z neho. Niektorí gentlemani si dokonca plášte zapínali iba na vrchný gombík, aby bolo vidieť ich vesty. Inak sa vesty vyrábali z vlny a bavlny, na denné použitie v miernejších farbách, ako večerná toaleta boli hodvábne vesty v pestrých farbách. Vesty bývali zapínané jedným až troma radmi gombíkov, niekedy obsahovali šálový golier, vrúbkovaný golier, znížený pás.
Z plášťov bolo niekoľko druhov. "Frock coat" (redingot) bol nad kolená dlhý plášť, ktorého dolná časť nebola rozopínateľná a vyzerala ako sukňa. Bol na denné aj večerné použitie, univerzálny viktoriánsky kabát. Ďalším je frak. Má po kolená dlhú zadnú časť a skrátený predok. Používal sa hlavne na večierkoch a formálnych udalostiach. Po roku 1870 do módy prišlo sako – ako krabica tvarované, bez stredného švu, voľne visiace z tela. Po roku 1880 je často vidno kabáty, ktoré majú stredný šev priamo nad vreckami.
Spodná časť:
Najzákladnejším rozdielom medzi dnešným a viktoriánskym obliekaním nohavíc je, že vo viktoriánskom období bol vrch nohavíc až kdesi pri pupku. Košeľa sa strkala do nohavíc, vesta bola na nich. Nohavice bývali niekedy vzorované a mávali plochú prednú časť. Dĺžka sa menila len málo, najdlhšie sa zachytávali pod pätou topánky. Používali sa aj jazdecké nohavice, nielen počas jazdenia, ale aj na formálne použitie.
Topánky:
Museli byť slušné a ladiť s oblečením. Mali nízke alebo žiadne opätky, buď boli nízke so šnúrkami alebo vyššie čižmy. Zvyčajne boli hnedé, čierne, alebo v iných prírodných farbách. Niekedy mali hranatú špičku.
Pánske doplnky:
Jedným z najdôležitejších doplnkov bola kravata. Mala väčšinou široký strih, od rovných, klasických kravát až po nariasené s dekoratívnym vzorom. Ďalším z doplnkov boli vreckové hodinky zavesené na retiazke. Muži mali často aj vychádzkovú palicu a rukavice.
Myška
<-Späť