Sny

Sen je zážitok obrazových, zvukových a iných zmyslových vnemov. Mozog ho vytvára počas nášho spánku. Väčšinou ľudia snívajú o veciach, ktoré sú nereálne alebo ťažko uskutočniteľné a človek nad nimi zvyčajne nemá kontrolu. Výnimkou je bdelé snívanie, kedy si človek uvedomuje o čom sníva a niekedy je schopný sen aj ovplyvniť. Sny majú vždy nejaký význam, ale ten väčšinou ostane skrytý. Pomáhajú človeku spracovať to, čo sa stalo počas dňa alebo nejakého časového úseku.

ľudia, ktorí hovoria, že sa im nič nesnívalo, nehovoria pravdu, len si to nemusia pamätať. Ak si ľudia sny pamätajú, znamená to, že sa prebudili v tej fáze spánku, kedy sen práve prebieha. Počas spánku sa zvyčajne sníva viac snov, priemerne tri až sedem. Vedci však zistili, že to, čo si človek zapamätá, je len malá časť snov, pretože ich zabúda až 90%. Omnoho častejšie sa ľuďom snívajú negatívne sny ako tie pozitívne, tie si teda minimálne viac pamätajú. ľudia, ktorí majú nedostatok snov, bývajú cez deň omnoho viac podráždení a agresívni ako tí, ktorí majú dosť snov.

Sny ovplyvňuje aj to, akí ľudia sú. Ak je niekto napríklad učiteľ karate, často sa mu snívajú pohybové sny. Záleží aj na tom, v akej polohe sa spí. Vedci zistili, že ľudia, ktorí spia na ľavom boku, majú častejšie nočné mory, a tí, ktorí spia na pravom boku, majú sny plné šťastia, nádeje a radosti.

Počas toho, ako človek v spánku sníva, mozog zabraňuje jeho telu, aby vykonávalo pohyby, ktoré pasujú do sna, aby si neublížil. Jediný pohyb, ktorý vtedy telo dokáže urobiť, je rýchly pohyb očí.

Nikdy sa človeku nesníva o niečom, čo si vymyslel. Každého jedného človeka, ktorého má v snoch, už minimálne raz naživo videl, nemusí si ho ale pamätať. Môže to byť niekto, okolo koho vonku prechádzal, môže to byť aj herec, ktorého na dve sekundy zahliadol v televízore, môže to byť ktokoľvek.

Nevidiaci ľudia takisto snívajú. Tí, ktorí sú nevidiaci od narodenia, v snoch nevidia. Podľa opisovania iných nezistia, ako v skutočnosti svet vyzerá a nemajú o čom snívať. Ich sny sa zakladajú na hmate, sluchu, čuchu a niekedy aj chuti. Ak človek oslepol počas života, sníva sa mu o tom, čo videl dovtedy. Ak aj bol príliš mladý a nepamätal si to, opisy mu na rozdiel od trvalo nevidiaceho pomôžu. Už totiž čosi také videl a opisom sa jeho mozog môže rozpamätať a má predstavu o tom, ako to teda vyzerá okolo neho. Je dokázané, že približne 5% celkovej populácie sníva čiernobielo, aj keď v skutočnosti nemajú žiadnu očnú poruchu.

ľuďom sa môže snívať aj podľa toho, čo počujú počas spánku. Keď zaspia, mozog je totiž stále schopný vnímať zvuky naokolo a je schopný ich začleniť do sna. Keď napríklad niekto nablízku začne hrať na gitare, môže sa im vďaka tomu snívať, že sú na koncerte.

To, čo robia ľudia cez deň, ovplyvňuje aj ich sny. Výskum dokázal, že medzi snami a realitou je prepojenie. Vedci vybrali 20 študentov, ktorí si často pamätajú svoje sny a prikázali im, aby si 10 dní zapisovali všetko, čo sa počas dňa odohralo, čo im robilo starosti a aké mali z toho emócie a pocity. Po 10 dňoch strávili jednu noc v spánkovom laboratóriu, kde ich pripojili na prístroje, ktoré zaznamenávali ich mozgovú aktivitu a rýchle očné pohyby. Po tom, ako to prístroje zaregistrovali, ich nechali ešte 10 minút spať. Keď ich zobudili, pýtali sa ich, čo sa im snívalo. Sny následne porovnali so zápiskami z denníka, a zistili, že čím intenzívnejší bol posledný deň, tým intenzívnejší bol sen. Ak študent prežil pokojný deň, snívalo sa mu niečo pokojné a jednoduché. Zistilo sa, že ich sny boli najviac ovplyvnené posledným dňom.

Nočné mory

Stres môže ovplyvňovať ľudské sny. človeku sa ich môže zdať menej, ale zato budú aktívnejšie a desivejšie. často sú to náhodné sny, myšlienky mu blúdia kade tade. Sny sú teda akousi zmesou všetkých jeho myšlienok. Ak má človek stres a sníva, zhoršuje to jeho sústredenosť počas dňa. Mozog sa totiž snaží všetko pochopiť a správne si to vysvetliť, takže sa zbytočne namáha. Potom je mozog vyčerpaný a cez deň sa človek nie je schopný poriadne sústrediť. Môže sa mu snívať o niečom aj viackrát, ale to len kvôli stresu. Negatívne sny odzrkadľujú našu túžbu uspieť.

Nočné mory môžu mať na človeka veľký emočný vplyv. Nevynikajú len tak, ak si ich človek pamätá, mal by sa zamyslieť nad tým, čo mu sen chce povedať. Zlé sny bývajú väčšinou upozornenie, že niečo sa robí zle a malo by sa to opraviť. Je rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom. Nočná mora sa zvyčajne odohráva v druhej polovici spánku, človek si ju ráno pamätá a môže ho neskôr trápiť. Nočný des sa odohráva v prvej polovici spánku, a človeka zvyčajne prebudí. V tej chvíli môže byť veľmi vyľakaný, ale keď zaspí a ráno sa zobudí, nebude si nič pamätať. Nočný des sa vyskytuje zriedkavejšie.

S vývinom dieťaťa sa menia aj ich nočné mory. Trojročnému dieťaťu sa môže snívať napríklad o odlúčení od rodičov alebo o desivých imaginárnych postavičkách. Starším deťom sa môže snívať o niečom, čo naživo videli alebo zažili, alebo o tom, čo videli alebo počuli na internete. Tým, že sú samostatnejšie, dokážu si ľahko zistiť veľa informácií, a potom to nedokážu efektívne emocionálne spracovať. Na nočných morách veľmi nezáleží, kým dieťaťu nespôsobujú stres. Treba to riešiť až keď to ovplyvňuje ich fungovanie, ako napríklad driemanie počas dňa, výskyt úzkostných stavov, zhoršenie sústredenia sa alebo pamäti. Najčastejšie sa zlé sny objavujú vo veku 7 až 10 rokov.

Zlé sny nemusia byť len zo strachu a stresu, vedci zistili, že takých je približne len tretina. Môžu byť aj zo zmätku, pocitu viny, znechutenia, bezmocnosti alebo zlyhania.

Na zlé sny vplýva aj to, kedy ide človek spať. Ak niekto chodí spať neskoro, má omnoho väčšiu šancu, že bude mať nočné mory ako niekto, kto chodieva spávať skoro.