h3. Udalosti

Táto lekcia bude dosť rozsiahla, lebo sa tu pozrieme na významný koncept z knižnice SDL: _udalosti_. Najprv bude dlhý všeobecný teoretický pokec, v ktorom občas zmienim nejaké konkrétne funkcie.

Udalosti predstavujú základnú vstupnú metódu, cez ktorú operačný systém oznamuje programu všetko možné, čo sa stalo. Udalosti môžu byť napríklad toto:

* "Užívateľ klikol na krížik, skonči sa." (typ <code>QuitEvent</code>)
* "Užívateľ pohol myšou a teraz je na pozícii [21, 178]." (typ <code>MouseMoveEvent</code>)
* "Užívateľ natiahol okno na veľkosť 1000 krát 100." (typ <code>ResizeEvent</code>)
* "Prešlo 15 sekúnd, tak ti to oznamujem, presne ako si chcel." (typ <code>TimerEvent</code>)

Udalosti sa používajú na všetok vstup od užívateľa (ale nie len od neho, viď ten posledný príklad), čo program dostáva. Sú rôznych typov, a každý má nejaké iné "hodnoty": pri pohnutí myšou nás zaujíma, kam sa pohla, a pri stlačení klávesu, ktorý kláves to bol. Preto má každý typ udalosti svoju vlastnú triedu (a každá trieda svoje vlastné atribúty). Všetky dedia zo základnej udalosťovej triedy <code>Event</code>. Keď sa treba zachovať podľa toho, akého typu nejaká udalosť je, stačí zistiť, ktorej je triedy.

Programy majú na práci aj iné veci, ako spracovávať udalosti. Tie, ktoré ešte neboli spracované, sa zaradzujú do tzv. _fronty udalostí_. Keď má program práve chvíľu času, pozrie sa, aké udalosti v nej medzičasom pribudli, a zareaguje na nich. (Preskočím na chvíľu trochu z doteraz teoretického pokecu do praxe a zmienim, že na to sa používa funkcia <code>EventQueue.poll</code>. Pozrie sa do fronty udalostí. Ak tam nič nie je, vráti _nil_. Ak tam niečo je, vyhodí z nej tú najstaršiu nespracovanú udalosť a vráti ju.)

p(advanced). <code>EventQueue.wait</code> funguje podobne ako <code>EventQueue.poll</code>, ale ak nečaká žiadna nespracovaná udalosť, tak čaká, až kým nejaká nepríde.

Treba si uvedomiť, že cez udalosti sa spracováva _všetok_ vstup programu. To zahŕňa aj stlačenie krížika. Od slušných programov sa čaká, že po stlačení krížika (a prípadnej potvrdzujúcej hláške) skončia, takže by bolo dobré, keby ste to tak mali aj vy a v cykloch testovali, či ste náhodou nejaký ten <code>QuitEvent</code> nedostali.

h3. Myš

Postupne sa v lekciách budeme učiť o rôznych udalostiach. Najprv sa v tejto lekcii naučíme pracovať s myšou. Myši sa týkajú tri typy udalostí - <code>MouseMotionEvent</code>, <code>MouseButtonDownEvent</code> a <code>MouseButtonUpEvent</code>. Všetky majú atribút <code>pos</code> určujúci pozíciu myši. Tlačítkové udalosti majú atribút <code>button</code>, v ktorom je číslo stlačeného tlačidla. (0 ľavé, 1 stredné, 2 pravé.) <code>MouseMotionEvent</code> (ktorý príde vždy, keď myš prejde z bodu na nejaký iný bod) má tiež <code>button</code>, ale v tomto prípade je to trojprvkové pole hodnôt <code>true</code> a <code>false</code>, podľa toho, ktoré tlačidlo je stlačené a ktoré nie. (A ešte má <code>rel</code>, ktorý určuje, o koľko sa myš pohla. Je v tvare <code>[dx, dy]</code>.)

S tým, čo už vieme, sa dá urobiť primitívny kresliaci program:

<code>
kreslim = false

loop do
  while (event = EventQueue.poll)
    case event
      when QuitEvent
        exit
        
      when KeyDownEvent
        exit if event.key == K_ESCAPE
        
      when MouseButtonDownEvent
        kreslim = true if event.button == 0
        
      when MouseButtonUpEvent
        kreslim = false if event.button == 0
        
      when MouseMotionEvent
        if kreslim
          $screen.plot(event.pos, [255,255,0])
          $screen.flip
        end
    end
  end
end
</code>

<code>case</code> v Ruby je veľmi šikovná vec, ktorá zisťuje všetko možné: <code>when "reťazec"</code> zisťuje, či sa tá vec rovná reťazcu, <code>when /regulárny vyraz/</code> zisťuje, či na tú vec daný regulárny výraz platí, <code>when MenoTriedy</code> zisťuje, či ten objekt je danej triedy. Nám sa bude hodiť zvlášť tá posledná možnosť.

Celý program funguje tak, že v premennej <code>kreslim</code> si pamätám, či je práve stlačené tlačidlo, a keď sa pohne myš a <code>kreslim</code> je <code>true</code>, tak na obrazovku nakreslím bodku.

p(advanced). Program končí, keď sa stlači krížik alebo Escape. Ten Escape zistíme pomocou <code>KeyDownEvent</code>, ktorý má atribút <code>key</code>, ktorý uchováva kód stlačeného klávesu. Klávesnici sa budeme bližšie venovať v neskoršej lekcii.

*Úloha č. 1:* Napíšte, pochopte, spustite.

*Úloha č. 2:* Zvládneme to aj bez premennej <code>kreslim</code>. Zjednodušte program: skúste ju dať úplne preč a pri spracovávaní <code>MouseMotionEvent</code>u jednoducho zisťovať, či je ľavé tlačidlo stlačené, pomocou <code>event.button[0]</code>.

*Úloha č. 3:* Upravte program tak, aby keď je stlačené ľavé tlačidlo kreslil žlté bodky a keď je stlačené pravé tlačidlo kreslil červené bodky.

*Úloha č. 4:* Upravte program tak, aby pri stlačení ľavého tlačidla kreslil súvislú čiaru. Urobte to tak, aby sa čiara prerušila, keď ľavé tlačidlo pustíte.

*Úloha č. 5:* Upravte program tak, aby tam, kde kliknete, nakreslil slniečko (sprite <code>sln1.tga</code>).

TODO: doplniť úlohy z druhej myšovej lekcie. Možno myšové funkcie presunúť z dodatkov sem.

h3. Dodatky

h4. Ďalšie udalosti

Existuje síce lekcia o klávesnici alebo lekcia o timeroch, ale niektoré udalosti sa inde asi nevojdú, tak ich spomeniem radšej hneď teraz.

<code>ResizeEvent</code> nastane, keď sa zmení veľkosť okna (na to musí byť vytvorené s nastavením <code>RESIZABLE</code>.) Nová veľkosť okna je v <code>ResizeEvent#size</code>.

<code>ActiveEvent</code> nastane pri rôznych zmenách aktivity okna, čiže keď začne alebo prestane byť aktívne, keď nad neho príde alebo odíde myš, keď sa dá na lištu (_ikonifikuje_), apod. Dokumentácia je na http://www.libsdl.org/cgi/docwiki.cgi/SDL_5fActiveEvent .

<code>QuitEvent</code> nastane pri kliknutí na X (alebo vo Windowse pri stlačení Alt-F4 apod.)

Joystick má tiež nejaké udalosti, ale tie (a celkovo prácu s joystickom) v týchto lekciách preskočíme.

h4. Priamy prístup k myši

Keď chcete zistiť nejaký údaj o myši, ale práve nepracujete s udalosťami, existujú náhradné funkcie. (Odporúča sa robiť to cez udalosti, je to flexibilnejšie.)

<code>Mouse.focused?</code> zistí, či je vôbec kurzor myši v okne aplikácie.

<code>Mouse.pos</code> zistí momentálnu pozíciu myši.

<code>Mouse.pressed?</code> vráti pole podobné ako to, čo vráti <code>MouseMotionEvent#button</code>

Niektoré funkcie nezisťujú, ale nastavujú, a preto nemajú pri udalostiach svoje obdoby.

<code>Mouse.pos=</code> nastaví pozíciu myši.

<code>Mouse.visible=</code> nastaví, či myš vidno.