Túto tému na projektovú prácu sme si vybrali preto, lebo sa každá z nás už dlhšiu dobu venuje športu a postupne sme si začali všímať, že v športe je veľa rozdielov, čo sa týka mužov a žien. Preto sme sa rozhodli tieto rozdiely skúmať a viac o nich zistiť.
Už v dávnej histórii sa vedelo o športe a ľudia ho začali rozoberať. Ako jedny z prvých výrokov dávnych filozofov o športe boli napríklad od Platóna - „Učiteľ TV je pre zdravé telo tým, čím je lekár pre choré telo“. Taktiež aj od Johna Lockeho - „V zdravom tele zdravý duch to je krátky, ale výstižný výpočet šťastného pobytu na zemi“. A tiež jeden citát od biskupa Jana Amosa Komenského, ktorý sa ale tiež venoval filozofii - „Tělo ať své každodenní hýbaní má“. Telesné cvičenia sa označujú, že vznikli z pracovných činností ľudí. V minulosti sa diali veľmi často rôzne tancovačky alebo obrady. V tej dobe bolo veľmi dôležité, priam až nutné byť telesne zdatný, najmä kvôli poľovačkám. Na tie bolo treba byť pripravený a mať natrénované hádzanie a celkovo strieľanie na cieľ. Mládež v tej dobe cvičila zápasenie, hádzanie palicami, bumerangom, lukom a tiež nechýbal ani šerm. V rôznych kmeňoch sa zaujímali o pohyb a skúšali športy, ktoré sa dali vykonávať v prostredí, v ktorom žili. Prímorské kmene sa napríklad potápali, plávali alebo skúšali jazdiť na člnoch (kde im palice slúžili ako veslá), ale aj na iné rôzne hry, ako napríklad hokej. Ako ďalšie kmene - Peržania a Gréci robili často dostihy a Eskimáci hrávali hru podobnú rugby, kde ako loptu používali vypchatého tuleňa. V Egypte bola telesná výchova veľmi uznávaná ako jedna zo zložiek výchovy. Venovali sa gymnastickým cvičeniam, plávaniu, šermu a hlavne zápasu. Egypťania boli celkovo telesne zdatní a mali dobré fyzické predpoklady. V Indii sa neskôr rozšírila jóga a v Japonsku bolo veľmi populárne kendo a sumo. Pre ázijské krajiny je špecifické, že sa ako jedny z mála venovali aj tomu, ako pomôcť svojmu telu. Napriek tomu bol vždy v popredí vojenský a obranný zámer, keďže to obdobie bolo označované vojnami o územia. Síce už aj v starších kultúrach boli rôzne súťaže, ale až v antickom Grécku to boli celosvetovo populárne Olympijské hry - 776 p.n.l. - 393 n.l.. Za toto obdobie sa konalo 293 hier v Olympii pod Kronovým vrchom. Športovalo sa tam: beh na jeden stadion a neskôr pribudli ďalšie bežecké disciplíny, ako napríklad diaulos (beh na dve stadiá) alebo dolichos (beh na sedem až 24 stadií). Tiež tam vtedy platila “ekecheiria”, čo znamená, že počas olympijských hier sa nebojovalo v starom Grécku. Už v tom období mali víťazi rôzne básne, sochy a aj veľkú úctu. Od 20. storočia až po súčasnosť “platí” výrok- “Šport je fenomén, ktorý spája, ale aj rozdeľuje.” V roku 1896 založil Pierre de Coubertin 1. novoveké olympijské hry v Aténach.
