DEJINY HUDBY

Hudba sprevádzala ľudstvo od veľmi dávna. Spôsob, ako sa zabaviť alebo aj vyjadriť svoje emócie ľudia vždy vyhľadávali, o čom svedčia veľmi jednoduché hudobné nástroje, ktoré používali už aj pravekí hudobníci. uvodne-noty
Dejiny hudby sú veľmi rozsiahle, no dali by sa rozdeliť na niekoľko obdobií:


PRAVEKÁ HUDBA

Počiatky hudby samej siahajú do starej doby kamennej (asi 30 tisíc rokov p.n.l.) na začiatok ľudskej vzdelanosti. Vzniklo mnoho teórií o pôvode hudby.
praveke-flauty Niektorí bádatelia zastávali názor, že spev bol prvým dorozumievacím prostriedkom a že predchádzal reči. Iný názor bol, že hudba vznikla z reči a z jej melodického spádu, alebo že hudba vznikla z rytmu práce. Uspokojivé riešenie však nie je.
praveky-obrazPočiatky hudby sa snažia dopátrať zo správ starých autorov, archeologickými vykopávkami a z hudby národov, ktoré dnes ešte žijú na nižšom stupni spoločenského vývoja (rôzne kmene z Afriky, Austrálie, Tasmánie ).
Vieme, že hudba pravekých ľudí bola úzko spätá s rôznymi rituálmi a kultmi. Dupot nôh, tlieskanie, údery rukami na stehná a pod., bolo vyjadrením rytmu.
Využívali sa primitívne hudobné nástroje: trúbky z mušlí, kostené píšťaly, hrkot kamienkov, škrabot na drevených, kostených či kamenných škrabkách, údery na drevené bubny, tetiva luku (rozoznievala sa úderom, trením, brnkaním a dokonca dychom).



STAROVEKÁ HUDBA

Už koncom 4. tisícročia p.n.l. existovali vyspelé civilizácie s bohatým hudobným umením napr. Sumeri, ktorí sa preslávili najmä zdokonalením hudobných nástrojov (lýra, lutna, flauta, trúbky, štrkadlá, bronzové zvony, činely, bubny).
V tom istom čase prekvitala aj kultúra veľkolepej Číny (napr. Číňania sa vyjadrovali pomocou vyjadrovali pomocou 60 tónin, okolo roku 200 p.n.l. si vytvorili vlastné notové písmo) a neskôr i Indie.
Vyvrcholením starovekej hudby bola hudba starých Grékov, ktorí usporadúvali veľké hudobné olympiády, na ktorých súťažili speváci, básnici, skladatelia a virtuózi na hudobných nástrojoch. Hudba bola úzko spätá so slovom a tancom, cieľom antiky bolo vychovať ideálneho človeka (učenie tzv. kalokagatie – harmonický rozvoj tela i ducha).
Najobľúbenejšími hudobnými nástrojmi boli kithary (gitary), lýry a flauty. Zakladateľom gréckej teórie hudby bol filozof a matematik Pythagoras (žil v 6 storočí p.n.l.). Svoju teóriu založil na myšlienke, že hudobník prináša harmóniu sfér z nebies na zem a že ľudskej duši dáva punc božského pôvodu, pričom čísla, miery, proporcie určujú celý vesmír a preto sú i základom ľúbozvučnosti intervalov i harmonického znenia hudby.

STREDOVEKÁ HUDBA

V stredoveku (obdobie zhruba od 5. do konca 14. storočia) sa začalo spievať v kostoloch, s čím súvisí vývin vokálnej hudby. Pápež Gregor I. zozbieral cirkevné spevy – chorály, tzv. Gregoriánsky chorál . stredoveky-obraz
Vyvíja sa aj svetská hudba, ktorú rozširovali trubadúri.
V Románskom obdobií dominovala cirkevná jednohlasná hudba – čítanie evanjelií, spev žalmov, hymien. Iné druhy: svetská jednohlasná hudba, ľudová hudba.



RENESANCIA

Revolučná zmena nastala v 14. storočí, keď sa začalo obdobie renesancie (renesaince = znovuzrodenie, obroda). renesancny-obraz
Zmenil sa spoločenský život šľachty a meštianstva. Renesancia má najbližšie k antike, z ktorej umelci čerpali inšpirácie, išlo o znovuzrodenie antických ideálov. Do popredia sa dostáva záujem o človeka a umelci sa prikláňajú k prírode. renesancny-stol
Zmenila sa predstava ľudí aj o tom, ktorý súzvuk je krásny. V renesancii to už neboli kvarty a kvinty (ako v stredoveku), ale tercie a sexty. V kostoloch zneli viachlasé omše a motetá, v salónoch šľachticov sa spievali šansóny, madrigaly, ľúbostné piesne francúzskych trubadúrov, truvérov i nemeckých minnesängrov. Obľúbené boli zvukomalebné skladby, ktoré napodobňovali spev vtákov, rôzne prírodné zvuky a efekty (napr. ozvenu) rinčanie zbraní a podobne.
Pri slávnostiach zneli fanfáry , ktoré hrali trúbky, pozauny a iné dychové nástroje. Najobľúbenejšie však boli lutny. Renesancia vyvrcholila v 16. storočí

BAROK

Od portugalského slova „barroco“ (perla nepravidelného tvaru, krivá perla)
V období baroka (polovica 16. storočia, 17. a začiatok 18. storočia) sa vyvinulo harmonické myslenie a s ním spojené používanie hudobných akordov. Jeden z najpopulárnejších hudobných druhov je suita, ktorá pozostáva zo sledu obyčajne tanečných skladieb (tanečná suita) . Prvé opery (zhudobnené hry) vznikli v Taliansku na začiatku 17. storočia a ich hrdinami boli postavy z histórie alebo legiend. Opery mali často okázalú scénu, používali sa zvláštne efekty. Vtom istom období sa vo Francúzku začal vyvíjať balet, baletné výstupy boli často súčasťou opier.

KLASICIZMUS

Pod pojmom klasicizmus rozumieme obdobie druhej polovice 18. storočia a prvej polovice 19. stororčia. klasicke-noty klasiczmus-obraz Nástup a rozvoj hudobného klasicizmu sa prejavil najmä tým, že sa zmenil spôsob hudobného života. Hudba sa preniesla z kostolov do opier, zo zámkov do koncertných sál. Prestalo sa komponovať pre účely, začalo sa komponovať pre počúvanie. Polyfóniu vystriedala homofónia. Klasicizmus vytvoril predovšetkým inštrumentálnu hubdu: sonáty, symfónie, sólové koncerty, sláčikové kvarteta, z vokálnych skladieb sú to vážne a komické opery. Klasicizmus delíme na ranný a vrcholný.



ROMANTIZMUS

Hudobný romantizmus vypĺňal takmer celé 19. storočie a ojedinele presahoval aj do 20. storočia. romantizmus-hudba Hudobníci už netvorili pre potreby feudálov, ale pre širší okruh obecenstva, ktoré navštevovalo novovznikajúce verejné koncertné siene a operné divadlá. Mnohí skladatelia hudobné diela nielen tvorili, ale ich aj majstrovsky interpretovali. Formovali sa základy národných hudobných škôl a skladatelia sa začali inšpirovať ľudovou hudbou. Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu a cítenia s prírodou. Melódia jemäkkšia, rytmus menej pravidelný, bohatšia a harmónia bohatšia. Orchester je rozšírený o dychové nástroje a harfu. Vzniká symfonická báseň. Hudobný romantizmus môžeme rozdeliť na tri hlavné obdobia a to raný romantizmus, novoromantizmus a neskorý romantizmus.


HUDBA 20.STOROČIA

Hudba 20. storočia sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou umeleckých smerov a skupín. Súvisí to politickým, hospodárskym a kultúrnym rozvojom.
Štýlové členenie hudby 20.storočia je neobyčajne zložité, pretože ešte stále doznieval romantizmus a do toho vznikali nové smery.
Veľmi výrazný bol expresionizmus, kde umelci vyjadrovali hlavne zúfalstvo, prázdnotu a bolesť. Skladatelia používali nové kompozičné postupy.
Folklorizmus vychádza aj z expresionizmu, ale je na ňom vidieť všeobecný návrat k prameňom ľudového umenia, návrat k prírode, čo sa prejavilo v hudbe ostrým rytmom.
Neoklasicizmus je ďalší štýl, ktorý sa postupne vyvinul. Neoklasickí skladatelia sa usilovali o dokonalé usporiadanie hudobného materiálu, zreteľnú a jasnú stavbu skladby. Oživili barokové hudobné druhy.
Druhá polovica 20.storočia bola plná techniky. Rozhlas, televízia, gramofón, magnetofón úplne zmenili hudobný život. Vznikli elektronické hudobné nástroje a elektroakustická hudba.