Samozrejme veľa kultúr bolo ovplyvnených najmä náboženstvami v danej oblasti, takže tieto dva aspekty spoločnosti majú k sebe veľmi blízko.
Už medzi Vikingami na konci prvého tisícročia bolo postavenie žien silnejšie ako v mnohých iných krajinách súčasnej Európy. Ženy mohli vlastniť pôdu, požiadať o rozvod a poznáme aj vikingské kráľovné. A práve Islanďanky sa mohli inšpirovať svojimi dávnymi predchodkyňami, ktoré si za posledných 100 rokov dokázali stanoviť práva ako žiadne iné ženy na svete. Svetové ekonomické kvórum vyhlásilo Island deväť rokov za sebou za krajinu, kde sú najmenšie rozdiely medzi pohlaviami. Pomerne nedávno oznámili objav vikingskej bojovníčky. O „štítonoškách“ (takto ich vyobrazil známy seriál Vikingovia) sa píše v severských bájach. Taktiež tu začal platiť zákon, ako v prvom štáte na svete, podľa ktorého je nelegálne, aby ženy a muži nemali za rovnakú prácu rovnaký plat. Podľa tohoto zákona musí každá firma, ktorá má viac ako 25 zamestnancov prejsť auditom, ktorý zistí, či majú ženy rovnaký plat, inak takýmto firmám hrozí pokuta. Tento zákon mal pri schvaľovaní podporu u koalície aj opozície. Predkladatelia uznali, že to spôsobí istú záťaž pre firmy, ale ako tvrdí vtedajší minister pre rovnosť a sociálne veci Thorsteinn Viglundsson: „Benefity toho zákona sú zjavné".
V Andách, ešte pred kolonizáciou španielmi, bola žena kľúčovou súčasťou komunity. Jej úlohou síce bolo vychovať novú generáciu a postarať sa o manžela, ale zároveň mala slobodu prejavu, právo voliť (v komunite), ženy mohli pracovať a riadiť spoločnosť.
Fungoval tu úplne iný systém materstva, aký poznáme dnes. Biologická matka dieťaťa nevlastnila svoje dieťa. Dieťa „patrilo komunite“, takže o materstvo sa delili všetky ženy v komunite. Jeho biologická matka sa oňho samozrejme psychicky aj fyzicky starala, ale všetky ostatné matky v komunite boli dieťaťu rovnako mamou, ako jeho biologická. Všetky ho ochraňovali, starali sa oňho, vychovávali ho a taktiež ho aj vzdelávali, všetky ho mohli milovať tak, ako matka miluje svoje dieťa. Všetky tieto deti boli takto učené, že najdôležitejšie je milovať ľudí, ktorí sú nám blízky. Celá komunita bola jedna veľká rodina, aj keď si neboli všetci biologicky príbuzní.
Po kolonizácii nielen Ánd, nielen španielmi, žena zväčša prišla o toto postavenie v spoločnosti a bola rovnako ako aj muži využívaná pre prospech prisťahovalcov. Keďže pôvodní obyvatelia tejto oblasti boli po kolonizácii využívaní na otrocké práce a prácu na poli, ženy boli využívané na rodenie detí, a uspokojovanie mužov. Ženy boli častejšie znásilňované proti ich vôli a boli nútené rovnako ako aj muži pôvodného obyvateľstva „otročiť“ prisťahovalcom.
viac ku kultúram ako africká, japonská či ruská nájdete v našej práci
Začneme definíciou tohto náboženstva. Je totiž založené na vedách a heterogénnosti. Hinduizmus je najviac zastúpený v Južnej Ázii, konkrétne v Indii, Nepále, Bhutáne, Bangladéši a Srí Lanke ale samozrejme ho nájdeme aj v Zadnej Ázii a Blízkom východe a to konkrétne v Ománe, Malajzii, Bahrajne, Singapure a Kuvajte. V tomto náboženstve je rodina veľmi podstatná, a aj keď hlavou rodiny je muž a duchovnú stránku rodiny má na starosti žena. Ona musí dbať na to aby rodina dodržiavala tradície tohto náboženstva. V tomto náboženstve rozvod nie je „dovolený“ a žena je bez muža bezcenná. Podľa brahmanov je žena nebezpečnou bytosťou, ktorej sa prisudzuje nevera, hriech a temnota. Bindi (bodka alebo kvapka na čele Indických žien) symbolizuje čestnosť a pravdu ženy, v minulosti si ho maľovali vydaté ženy aby symbolizovali svoju čestnosť ale dnes je to už v hinduizme len skôr ozdoba než symbol. Ale žena je zároveň vnímaná ako príčina kolobehu života, keďže je uznávaná hlavne ako matka. Ale keď sa v minulosti oznámilo že prvorodené dieťa v rodine má byť dievča hovorilo sa že to rodine prinesie nešťastie. Preto sa napríklad v niektorých krajinách zakázalo oznamovanie pohlavia pred pôrodom, pretože to často viedlo k potratom.
Budhizmus je náboženstvo založené na filozofickom princípe. Nevyvinul sa ako viera v nejakého boha, ale ako asketický spôsob života. Vznikol ako reakcia na polyteistický hinduizmus a zaujímali sa oňho ľudia, ktorí chceli praktizovať asketizmus (zrieknutie sa pozemského pohodlia).
Budhizmus je najviac zastúpený vo Východnej Ázii, takže v Mongolsku, Taiwane, Japonku, Kórei, Kórejskej ľudovej demokratickej republike a Číne, taktiež v Západnej Ázii – Thajsko, Mjanmarsko, Kambodža, Laos, Vietnam,... ale aj v Južnej Ázii.
V budhizme majú aj muži určité povinnosti voči ženám. Žena je ale zásluhou mníchov vnímaná často negatívne, pretože svojím okúzlením majú zvádzať mužov a mníchmi sú vnímané ako nebezpečenstvo, pretože im zabraňujú dosiahnuť nirvánu. Ženy boli vraj nástrojmi intríg zosnovaných mužmi. Ale, ženy boli do spoločnosti budhizmu prijaté a to práve preto, lebo boli nevyhnutnou súčasťou mužského života. Boli v podstate spojka cesty mužov do neba. Keďže budhizmus veľmi poukazuje na posmrtný život a uctievanie rodičov deťmi, ktoré by mali svojich rodičov ctiť aj po ich smrti posmrtnými obetami. Žena je preto pre muža veľmi dôležitá, lebo mu dá synov, ktorí budú tieto posmrtné obety skladať, čo dostane podľa ich viery mužov do neba.
„Keď sa Ánandó (Budhov služobník) pýtal Budhu, prečo nesedáva žena vedľa muža, prečo nemá prácu, prečo neodchádza do cudziny, Budha vyhlásil, že žena je dráždivá, žiarlivá a lakomá, a preto je tomu tak. Napriek tomu nemal Budha úplne odmietavý postoj k žene.“ (InfoWeby.sk, ŽENA A RODINA V NÁBOŽENSTVÁCH ÁZIE, 2005)
Ženy boli vraj prijaté práve vďaka Ánandovmu prehováraniu Budha. Ale keď ich už Budha prijal ženy, mníšky dostali veľmi prísne pravidlá ktoré naznačovali že boli tak č tak podriadené mužom. Pravidla boli napríklad že: nesmie mnícha oslovovať, nemôže ho uraziť ani ponížiť, nesmie tráviť obdobie dažďov v kraji, kde sa nenachádzajú mnísi,...
Ženy, ktoré do rádu chceli vstúpiť, boli zväčša utopené (napríklad prežili bolesť straty dieťaťa, muža,...). Vydatá žena musela mať na vstup do rádu povolenie od manžela a musela byť vydatá aspoň 12 rokov a musela zabezpečiť kam dá deti ak ich mala. A ak žena nebola vydatá, musela mať aspoň 20 rokov a súhlas rodičov. Ale predpisy zakazovali možnosť prijatia žien, ktoré by ešte mohli byť teoreticky matkami.
Idea konfucianizmu pochádza od čínskeho mysliteľa Konfuciusa>, ktorý sa zaoberal etickými otázkami, ktoré boli podobné tomu, čo riešili staroveký Gréci. Poukazoval na pravdu, spravodlivosť, slušné sociálne vzťahy a presvedčenie, že rodina je základ spoločnosti a dobrého vládnutia. Razil zásadu: „Nečiň druhým to, čo nechceš, aby činili tebe“. A je tu veľmi dôležitá súhra jin-jang, takže aj súhra ženy a muža. Takže ženy a muži sú si podľa tohto náboženstva rovní a zohratí. Tak ako jin-jang sú protiklady, ktoré by ale jeden bez druhého nemohli fungovať, rovnako je v tomto náboženstve vnímaní vzťah muža a ženy.
Konfucianizmus nie je až tak veľmi zastúpený ako predchádzajúce náboženstvá. Najzastúpenejší je v Kórei, potom nasleduje Čína, Vietnam a nakoniec Kórejská ľudovodemokratická republika.
Viac k náboženstvách ako judaizmus, kresťanstvo či islam nájdete v našej práci