História

Umenie z odpadu je pojem, ktorým sa označujú trojdimenzionálne (3D) umelecké diela, vyrobené z vyradených materiálov, ako sú sklo, kovový šrot, plast a drevo. Takýto typ umenia začali tvoriť umelci, ktorí chceli dokázať, že umenie sa dá vytvoriť z hocičoho, ale aj preto, aby pomáhali životnému prostrediu. Používajú odpad, ktorý je už nepotrebný, a často svojimi dielami poukazujú na ekologické problémy.

Umenie z odpadu sa vyrábalo, alebo nachádzalo už v praveku. Za najstaršie dielo odpadového umenia sa považuje kamienok Makapansgat, 3 milióny rokov starý, ktorý bol pravdepodobne vtedy pokladaný za umelecké dielo, pretože pripomínal podobu ľudskej tváre. Medzi známych skorých umelcov umenia z odpadu patria Marcel Duchamp (1887-1968, konfekčné umenie), Kurt Schwitters (1887-1948, sochy, inštalácie, koláže), alebo Pablo Picasso (1881-1973, koláže, sochy). Samotné hnutie odpadového umenia však začalo niekedy v 50. rokoch 20. storočia, keď na umeleckú scénu prichádza Robert Rauschenberg (1925-2008) so svojim “kombinovaným umením”. Diela pozostávali z viacerých pospájaných (nakombinovaných) klasických predmetov z každodenného života, ktorým našiel nový význam, buď tým, že ich poupravoval, alebo ich vystavil v stave, v ktorom ich našiel. Začal tiež vyrábať tzv. Kombinované maľby, v ktorých lepil zaujímavé 3D predmety považované za odpad na plátna. Rauschenberg svojimi dielami inšpiroval mnohých ďalších umelcov, ako Američana Davida Smitha (1906-1965), Francúza Etienne Martina (1913-1995) a Švajčiara Jeana Tinguelyho (1928-1991, známy svojimi deformujúcimi sa a pohyblivými dielami).

Dnes sa toto hnutie zameriava hlavne na ekologické krízy našej doby. Umelci nielen využívajú pre spoločnosť nepotrebné materiály, ale tiež svojimi dielami poukazujú na environmentálne problémy, alebo kritizujú dnešnú dobu.