Po skončení druhej svetovej vojny v Európe v roku 1945 bolo Nemecko rozdelené na štyri časti, pričom bola každá z nich obsadená a spravovaná jednou z víťazných mocností (Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko a Sovietsky zväz), známych ako okupačné zóny (Besatzungszonen). Rovnako ako celé územie Nemecka bolo na tieto zóny rozdelené aj hlavné mesto krajiny, Berlín. Mnohé územia, ktoré boli pred vojnou súčasťou Nemeckej ríše, boli od krajiny odtrhnuté a pripojené iným štátom, Poľsku a Sovietskemu zväzu. Krajina bola zdevastovaná vojnou, vládol v nej chaos a musela byť znovu vybudovaná.
Politické záujmy jednitlivých víťazných mocností, ktoré Nemecko obsadzovali, sa však od seba líšili a napätie medzi západnými krajinami a ZSSR rástlo; vypukla Studená vojna. Veľká zmena pre Nemecko nastala v roku 1949. Práve vtedy vznikli hneď dva nemecké štátne útvary. Z americkej, britskej a francúzskej okupačnej zóny vznikla 23. mája 1949 Spolková republika Nemecko (SRN; Bundesrepublik Deutschland). Na Sovietmi okupovanom území vznikla dňa 7. októbra 1949 Nemecká demokratická republika (NDR; Deutsche Demokratische Republik) ako "socialistický štát robotníkov a roľníkov" a blízkym naviazaním na Zväz sovietskych socialistických republík, podobne ako ostatné krajiny tzv. "východného bloku" v tom čase. Na čelo novovzniknutej NDR sa postavil Národný front pod vedením SED (Jednotná socialistická strana Nemecka; Sozialistische Einheitspartei Deutschlands).
