Domovinu chutných pistácií, respektíve stromov, na ktorých rastú, možno hľadať v Strednej Ázii a na Blízkom východe. Odtiaľ sa rozšírili do mnohých miest, či už do Európy, ako aj Ameriky, Austrálie a na sever Afriky. Mimo svojho pôvodného výskytu sú tieto stromy dnes pestované pre svoje semená (konzumované ako oriešky) vo viacerých častiach sveta, k najvýznamnejším producentom patrí Irán, USA, Turecko, Sýria, Čína, v Európe zase Grécko aj Španielsko. Pistácie pritom rastú na stromoch menšieho vzrastu z rodu pistácia. Pravdepodobne najvýznamnejším zástupcom je pistácia pravá, latinsky Pistacia vera.
Pistácia pravá je dlhoveký subtropický opadavý strom dorastajúci do výšky 3 až 9 metrov z čeľade obličkovcovité, do ktorej patrí aj obličkovec západný, čiže strom kešu orieškov. Pistáciové stromy majú šedú kôru, dlhé kožovité listy oválneho tvaru a drobné červené kvety, ktoré sú usporiadané v strapcoch. Z kvetov sa vyvíjajú plody, jednosemenné kôstkovice elipsovitého tvaru. Spočiatku sú dužinaté, neskôr z nich vzniká škrupina, ktorá praská a odhaľuje semeno zelenej farby s červenkastou alebo hnedou šupkou.
