Je to zviera z čeľade jeleňovitých, ktoré obýva tundry a lesy Grónska, Škandinávie, Ruska, Aljašky a Kanady. Soby žijú v stádach, v ktorých potom migrujú, niekedy niekoľko tisíc kilometrov. Cez leto sa zdržujú najradšej v tundre alebo vo vyšších horských polohách, na zimu sa sťahujú k hranici severského lesa. Sú známe aj pod pomenovaním „karibu“, ktoré pochádza od slova Qualipu, čo v preklade znamená „rozrývač snehu”. Soby sú vysoké 85 – 150cm a vážia 120 – 180kg. Jedine sobom rastú parohy obom pohlaviam. Samcom rastú parohy každý rok veľmi rýchlo, počas ich rastu sú pokryté hustým zamatom, naplnené krvnými cievami a špongiovitou textúrou.
Los je najväčší druh z čeľade jeleňovitých. Žije v celom Švédsku, s výnimkou Gotlandu a vonkajších ostrovov. Okrem Švédska žije aj v Kanade, na Aljaške a v Rusku, no Švédsko má hustejšiu populáciu losov ako ktorákoľvek iná krajina. Aj keď na území Švédska žije 400 000 losov, vo voľnej prírode ich nie je ľahké zazrieť. Dosahujú výšku 170 - 210 cm, ich prírodné predátory sú vlky a medvede hnedé. Hmotnosť samíc je 200 - 360 kg, a samcov až 380 - 850 kg.
Obýva iba severné časti Europy, Ázie a Ameriky. Je to však jeden z najviac ohrozených predátorov obývajúcich Škandináviu, predpokladá sa, že vo Švédku a Nórsku žije dokopy iba okolo 200 jedincov. S chvostom merajú zhruba päťdesiat centimetrov, a vážia 4,5 – 8 kg. Farba ich srsti závisí od ročného obdobia. V lete ju majú hnedú až čiernu a krátku na maskovanie v tráve a kameňoch, naopak v zime ju mávajú snehobielu, slúžiaciu na lepšie maskovanie v snehu. V zime je ich srsť oveľa hustejšia, čo im umožňuje prežiť kruté mrazy. Líšky sú mäsožravce, ktoré sa živia drobnými zvieratami, ktoré vďaka dobrému čuchu hľadajú vo vysokej tráve a snehu. V divočine väčšina líšok zahynie než dovŕšia prvý rok, no ostatné sa vedia dožiť až 11 rokov.