Je dokázaných viacero pozitívnych účinkov strečingu: menšia bolesť svalov po tréningu a zvýšený atletický výkon. Existuje obava, že kvôli strečingu vás budú bolieť svaly alebo sa dokonca zraníte. To je preto, že mnohí ľudia nepostupujú pri strečingu správne. Ak by tak robili, nemuseli by sa zraníť.
Existuje viacero techník strečingu, medzi ne patria: balistický, statický, dynamický.
Balistický strečing je veľmi populárna technika strečingu. Tento spôsob, v skratke, pozostáva z poskakovania na konci strečingovej pozície (príklad tohto je napríklad vykopnutie nohy hore tak vysoko ako dokážete). Napriek tomu, tento typ strečingu však nie je odporúčaný (možno okrem gymnastov, ktorých šport vyžaduje takýto strečing), pretože sa môže stať že spôsobí viac škody než úžitku. Ak by ste ale mali robiť tento strečing, dbajte na to že musíte byť poriadne rozohriaty aby ste znížili šancu že sa Vám niečo stane. Pri tomto strečingu nastáva asi dvakrát také napätie vo vašich svaloch ako pri statickom strečingu, zvyšujúc riziko úrazu.
Tento typ strečingu spočíva v tom že zaujmeme určitú pozíciu a pomocou vonkajšej sily, teda partnera, trénera alebo gravitácie sa v tejto pozícii udržiavame. Tento strečing však nie je odporúčaný pred športovou aktivitou ale až po nej, pretože je dokázane že môže zhoršiť výkon svalov ktoré práve naťahujete. Príklad tohto strečingu na hamstring: sadnite si na zem a vyrovnajte jednu nohu, následne sa chyťte za chodidlo (alebo sa aspoň o to pokúste) a takto vydržte 30 až 60 sekúnd.
Tento typ strečingu je bežne pozorovaný napríklad vo fitku. Jednoducho povedané, je to ten druh naťahovania sa pri ktorom sa hýbeme. Príkladom je napríklad krúženie rukami. Na rozdiel od pasívneho strečingu, tento je vhodný na vykonávanie pred fyzickým výkonom, nakoľko jeho podstatou nie je zväčšovanie rozsahu pohybu ale ide o rozohrievanie už aktívneho rozsahu pohybu.