„Nemalujem sny či nočné mory, ale svoju vlastnú realitu."
Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón (6. júla 1907 - 13. júla 1954) bola mexická maliarka známa pre mnoho portrétov, autoportrétov a diel inšpirovaných prírodou a mexickými artefaktmi. Inšpirovaná populárnou kultúrou krajiny, použila naivný štýl ľudového umenia, aby preskúmala otázky identity, postkolonializmu, pohlavia, triedy a rasy v mexickej spoločnosti. Jej obrazy mali často silné autobiografické prvky a miešali realizmus s fantáziou. Bola opísaná ako surrealistický alebo magický realista.
Kahlo strávila väčšinu svojho detstva a dospelosti v La Casa Azul, jej rodinnom dome v Coyoacáne - teraz verejne prístupnom ako Múzeum Frida Kahlo. Aj keď bola detskou obrnou postihnutá ako dieťa, Kahlo bola sľubnou študentkou smerujúcou do lekárskej fakulty, kým v osemnástich rokoch zažila dopravnú nehodu, ktorá spôsobila jej celoživotné bolesti a zdravotné problémy. Počas zotavovania sa vrátila k svojej detskej vášni s myšlienkou stať sa umelcom. Záujmy Kahlo v politike a umení ju priviedli k členstvu v Mexickej komunistickej strane v roku 1927, prostredníctvom ktorého sa stretla s mexickým umelcom: Diego River. Pár sa oženil v roku 1929 a začaitky tridsiatych rokov spolu strávili cestovaním po Mexiku a Spojených štátoch. Počas tohto obdobia rozvíjala svoj umelecký štýl, čerpala svoju hlavnú inšpiráciu z mexickej ľudovej kultúry a maľovala väčšinou malé autoportréty, ktoré miešali prvky z predkolumbovskej a katolíckej viery. Jej obrazy zvýšili záujem surrealistického umelca André Bretona, ktorý v roku 1938 zariadil Kahlo prvú výstavu v galérii Julien Levy v New Yorku ; výstava bola úspešná a po nej nasledovala ďalšia v Paríži v roku 1939. Zatiaľ čo francúzska výstava bola menej úspešná, Louvre kúpil obraz od Kahlo, The Frame, vďaka čomu bola prvá mexická umelkyňa, ktorej obraz sa predstavil v zbierke Louvreu. V priebehu štyridsiatych rokov sa Kahlo zúčastňoval výstav v Mexiku a Spojených štátoch a pracoval ako učiteľka umenia.Kahlino zdravie začalo klesať. Svoju prvú samostatnú výstavu mala v Mexiku v roku 1953, krátko pred smrťou v roku 1954. Zomrela vo veku 47 rokov.
Začiatkom 90. rokov sa stala nielen uznávanou osobnosťou v dejinách umenia, ale aj ikonou pre Chicanos, hnutie feminizmu a hnutie LGBTQ +. Práca Kahlo bola medzinárodne oslavovaná.
„Načo potrebujem chodidlá, keď mám krídla s ktorými môžem lietať"
„Nestavaj steny okolo svojho vlastného utrpenia, lebo ťa pohltí z vnútra."
