REČ TELA
Reč tela sú vlastne neverbálne signály, medzi ktoré patrí výraz tváre, pohyby očí, gestá, mimika, postoj tela, polohy rúk a nôh a vytváranie osobného priestoru. Tvorí takmer 65% všetkej komunikácie. Ak chceme podľa reči tela zistiť, či nám niekto klame, musíme najskôr pozorovať správanie daného človeka pri normálnych nestresových situáciách, a potom to porovnať s jeho správaním počas toho, ako mu budú položené osobné otázky, na ktoré by nemusel byť ochotný odpovedať pravdivo.
Reč tela sa na tvári prejavuje napríklad falošným úsmevom. Úprimný úsmev rozpoznáme tak, že sa prejaví na celej tvári, zatiaľ čo pri falošnom úsmeve sa usmievame len ústami. Taktiež sa zrenice rozširujú pri zvýšenom napätí a sústredení. Počas klamania žmurkáme pomalšie, no hneď po konci klamstva sa žmurkanie prudko zrýchli. Klamári si zvyknú zakrývať oči a ústa počas klamstva. Ak sa človek letmo dotkne svojich očí počas rozhovoru, negatívne vníma to, o čom sa rozpráva. Mnoho ľudí si myslí, že uhýbanie očnému kontaktu znamená, že človek klame, no môže to byť práve naopak. Ak niekto udržuje očný kontakt príliš dlho, je veľká šanca, že to, čo práve hovorí je výmysel. Ak človek klame, často sa stáva, že to čo hovorí a to čo si v skutočnosti myslí sa nezhoduje. Napríklad: keď človek povie áno, no hlavou pri tom kýva zľava doprava. Ak niekomu smerujú chodidlá smerom ku najbližšiemu východu, chce uniknúť z konverzácie. Klamári si zvyknú držať väčší odstup od ľudí, ktorým klamú.
Spoliehať sa iba na tieto gestá však nie je úplne správne, keďže nie každý sa bude takto počas klamstva prejavovať.
