Nervová sústava usmerňuje fungovanie celého organizmu a celý ho riadi. Prijíma podnety z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia a následne na ne reaguje tak, že odovzdá orgánom pomocou neurónov signál, respektíve pokyn na ich činnosť. Odpoveď orgánu na podnet nazývame reflex. Pod pojmom reflexný oblúk chápeme vedenie vzruchu z podnetu do mozgu a z mozgu do do orgánu.
Spolu s hormonálnou sústavou sa zaraďujú medzi regulačné sústavy stavovcov.
Nervová sústava človeka sa rozdeľuje na dve časti:
Centrálna nervová sústava sa skladá z dvoch veľmi dôležitých orgánov:
Mozog, uložený v lebke, je riadiaci orgán. Vďaka nemu celé naše telo funguje, môžeme rozprávať, premýšlať a vnímať emócie.
Ľavá hemisféra riadi pravú časť tela a pravá zas naopak ľavú.
Ľavej hemisfére vďačíme za analtické myslenie, inštinkt, prácu s číslami, vedu a technológiu,
používanie slov či logiku. Pravá hemisféra je zodpovedná za myšlienky, chápanie, tvorivosť, intuíciu, umenie, predstavivosť alebo aj napríklad emócie.
Tieto pologule od seba oddeľuje pozdĺžna mozgová ryha. Mozog obsahuje miliardy neurónov.
Z hľadiska stavby sa delí na:
Predný mozog obsahuje aj:
Koncový mozog sa považuje najväčšiu časť mozgu. Je tvorený z dvoch pologúľ, ktoré sa odborne nazývajú aj hemisféry. V oboch hemisférach sa nachádzajú postranné mozgové komory, ktoré sú spojené s III. Mozgovou komorou uloženou v medzimozgu. Hemisféry k sebe spája svorové teleso z nervových vlákien.
Mozgové hemisféry sú zložené zo sivej a bielej hmoty.
Sivá hmota tvorí mozgovú kôru a biela hmota vypĺňa priestor pod ňou. V mozgovej kôre sa nachádzajú neuróny, ktoré vytvárajú veľmi veľa nervových spojení. Práve v mozgovej kôre sa najviac riadi ľudské telo. Je poprehýbaná do veľa závitov a na povrchu nastáva tzv. gyrifikácia mozgovej kôry, čo znamená, že je zvrásnená.
Každá hemisféra sa priestorovo delí na laloky, pričom neuróny v mozgovej kôre vytvárajú funkčné oblasti, odborne nazývané aj kôrové analyzátory. Tieto funkčné oblasti sa delia na:
Čelový lalok je zároveň najväčším lalokom. Obsahuje motorický a čuchový analyzátor, riadi vedomý pohyb očí a hlavy. Umožňuje vedomý pohyb kostrových svalov vďaka vláknam pyramídovej dráhy, a vďaka Brocovej oblasti riadi reč a artikuláciu.
V temennom laloku sa nachádza chuťový analyzátor.
V záhlavnom laloku sa nachádza zrakový analyzátor, ktorý je zodpovedný za vznik vizuálnych obrazov a ich asociáciu so skúsenosťami z minulosti. Tento zrakový analyzátor je dôležitý na identifikovanie a poznanie.
Spánkový lalok má v sebe uložený sluchový analyzátor, ktorý, podobne ako zrakový, asociuje zvuk s minulosťou.
Ostrovný lalok je skrytý lalok na spodku mozgu.
Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou a tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú z mozgovej kôry alebo z nej vystupujú. Jej ďalšou časťou sú dráhy, ktoré spájajú časti mozgu. Bazálne gangliá sú časti sivej hmoty ponorenej do bielej. Medzi najväčšie bazálne gangliá patria chvostnaté jadro a šošovkovité jadro, ktorých funkcia dnes nie je presne určená, ale pravdepodobne riadia pohyb.
Informácie prijaté z receptorov sa do kôry dostávajú pomocou príslušnej projekčnej dráhy. Napríklad zraková dráha sa v optickej časti kôry premieta v takom rozlíšení ako na sietnici. Veľkosť danej oblasti v mozgovej kôre záleží na počte a hustote receptorov – tento jav sa volá senzorický homunkulus. Motorický homunkulus sa nezaoberá receptormi, ale skôr jemnou motorikou, ako sú napríklad svaly alebo mimika. Väčšina takýchto dráh sa premieta na opačnej strane, lebo napríklad dráha z ľavého oka sa premieta v pravej časti mozgu a naopak.
Medzimozog je obklopený hemisférami predného mozgu a viditeľná je iba jeho dolná časť. Medzimozog je tvorený z dvoch častí:
Takmer všetky senzitívne, vzostupné, dráhy vedúce do mozgovej kôry lôžko prepája. Podnety, ktoré prídu do medzimozgu lôžko buď posunie ďalej do mozgovej kôry alebo ich utlmí. Práve vďaka tomuto má lôžko prezývku ako brána vedomia. Lôžko spracováva rôzne podnety, napríklad čuchové, zrakové a tak ďalej a označuje ich za príjemné alebo nepríjemné.
Podlôžko je na spodku III. Mozgovej komory nachádzajúcej sa v medzimozgu. Na spodnej časti podlôžka sa nachádza hypofýza – podmozgová žľaza. S podlôžkom je spojená stopkou, cievami a nervovými vláknami. Podlôžko zohráva dve funkcie: endokrinnú – vznikajú tu hormóny, a riadiacu. Riadi činnosti autonónmych nervov, niektorých vnútorných orgánov a riadi priebeh životne dôležitých funkcií – termoreguláciu, funkciu srdca a ciev a podobne. Podlôžko sa taktiež podieľa na našom afektívnom a sexuálnom správaní. Nachádza sa v ňom centrum nasýtenia, hladu a spánku.
Stredný mozog je krátka malá časť mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a hemisférami mozočka. Cez stredný mozog prechádza Sylviou kanál, ktorý spája III. mozogovú komoru so IV. Na vrchu stredného mozgu sa nachádza štvorhrbolie – dva páry hrbolov. Prvý ukončuje časť zrakového nervu a druhý obsahuje sluchové centrá. Stredný mozog riadi pohyb očí či hlavy idúcim za zrakovým alebo sluchovým podnetom.
V kosohranovom mozgu nájdeme:
Varolov most je súčasť mozgového kmeňa. Jeho zadná časť prechádza do predĺženej miechy. Varolov most je zložený zozadu zo sivej hmoty a v prednej časti z bielej. V zadnej časti sú uložené jadrá niektorých hlavových nervov a v prednej časti Varolovho mosta je ich nervová dráha. Nachádza sa tu ešte pneumatické centrum riadiace respiračný cyklus.
Mozoček je takisto ako koncový mozog zložený z dvoch hemisfér. Povrch mozočka pokrýva kôra, navrchu so sivou a vnútri s bielou hmotou. V kôre mozočka sa nachádzajú Purkyněho bunky, ktoré regulujú vedomé pohyby. Mozoček koordinuje napätie kostrových svalov, na súhre svalov a udržiava správnu polohu tela.
Predĺžená miecha je pokračovaním miechy, ktorá sa tu rozširuje. Vytvára IV. mozgovú komoru a spolu s Varolovým mostom vytvára mozgový kmeň.
Skrz bielu hmotu predĺženej miechy prechádzajú vzostupné aj zostupné nervové dráhy.
V sivej hmote sú jadrá, ktoré buď začínajú alebo ukončujú hlavové nervy.
V týchto jadrách sú centrá pre:
Medzi jadrami vytvárajú nervové bunky sieťovitú retikulárnu formáciu, ktorá riadi dýchanie, srdcovú činnosť, krvný tlak či bdenie.
Miecha sa s mozgom spája pomocou predĺženej miechy.
Nachádza sa pozdĺž chrbtice a vystupujú z nej miechové nervy, ktoré vedú do celého tela.
Prenáša z mozgu informácie do zvyšku tela. Miecha taktiež aj zabezpečuje reflexy,
aby sme nemuseli rozmýšľať nad vecami, ktoré robíme. Je dlhá približne 45cm.
Na priečnom priereze je zložená z bielej hmoty na povrchu a zo sivej vo vnútri. Skrz miechu taktiež prechádzajú dve hlboké brázdy. Bielu hmotu miechy tvoria 3 povrazce:
Sivá hmota má na priereze tvar písmena H a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy. Nervové bunky tvoriace sivú hmotu sa delia na dve skupiny, ktoré v mieche vytvárajú buď:
Obvodová nervová sústava sa skladá z obvodových nervov, ktoré máme umiestnené po celom tele. Nervy môžu vychádzať buď z mozgu alebo miechy a podľa toho sa aj nazývajú. Nervy sa tvoria z nervových vlákien.
Neurón je názov pre nervovú bunku. Je základnou funkčnou jednotkou nervovej sústavy a jeho úlohou je prijímať, viesť a odovzdávať signály vyslané mozgom. Sú spájané s výbežkami, aby zabezpečili tento prenos.
Neurón sa skladá z neurocytu, ktorý vo svojom vnútri obsahuje jadro. Z neho vychádzajú výbežky dendrity, ktoré vedú vzruch do neurónu. Z neurocytu ešte vedie aj dlhší výbežok, axón, ktorý vedie vzruch z neurónu. Tento axón sa skladá z veľa Myelínových pošiev, obsahujúcich Schwannovú bunku. Tieto Myelínove pošvy sú navzájom pospájané Ranvierovým zárezom. Na konci tohto axónu sa nachádzajú ďalšie výbežky, ktoré sa volajú telodendrie.
