Srdcovo-cievna sústava, alebo aj obehová sústava zabezpečuje prísun krvi, kyslíka a iných dôležitých látok do všetkých orgánov a tkanív ľudského tela. Obehovú sústavu tvorí srdce a krvné cievy.
Srdce je dutý sval z osobitnej priečne pruhovanej svaloviny. Nazýva sa aj myokard. Je uložené medzi pľúcami, v stredovej línii tela, avšak väčšou časťou vľavo. U mužov váži približne 340 gramov a u žien trocha menej.
Endokard je vnútorná výstelka srdca, ktorá tvorí aj chlopne medzi predsieňami a komorami srdca.
Na povrchu srdca sa nachádza väzivo nazývané epikard.
Celé srdce je obalené vakom, ktorý sa nazýva aj perikard alebo osrdcovník.
Srdce je rozdelené predsieňovou a komorovou priehradkou na ľavé a pravé.
Každá táto časť obsahuje jednu komoru, uloženú dole, a jednu predsieň, uloženou hore.
Tieto predsiene a komory sú oddelené chlopňami.
Na pravej strane srdca oddeľuje komoru a predsieň trojcípa(trikuspidálna) chlopňa a
ľavú komoru s ľavou predsieňou oddeľuje dvojcípa (mitrálna) chlopňa.
Fungujú ako jednosmerné ventily – posúvajú krv z predsiení do komôr.
Keď sa predsiene zmršťujú, bránia tak spätnému nasatiu krvi do srdca.
Na hranici oboch komôr spojených s ich tepnou sa nachádza polmesiačikovitá chlopňa.
Polmesiačikovitá chlopňa, ktorá je uložená medzi pravou komorou a pľúcnou tepnou sa nazýva pľúcna chlopňa.
Polmesiačikovitá chlopňa, ktorá je uložená medzi ľavou komorou a aortou sa nazýva aortálna chlopňa.
O systole hovoríme, keď sa srdcové časti zmršťujú. Ide o fázu kontrakcie.
Diastola je, keď časti srdca ochabujú a označuje sa aj ako fáza relaxácie.
Srdcový cyklus je neustále striedanie procesov systoly a diastoly.
Funguje tak, že začína diastázou: všetky oddiely srdca sú vo fáze diastoly a srdce prijíma krv.
Potom nasleduje systola predsiení srdca, pri čom sa do komôr dostáva krv skrz ich príslušné chlopne.
Poslednou fázou srdcového cyklu je systola komôr, pri ktorej polmesiačikovité chlopne pustia krv do celého tela.
Zároveň sú predsiene srdca v diastole.
Krvné cievy sú uzavreté rúrky, ktoré vedú krv do celého tela. Podľa funkcie sú delené na 3 skupiny:
Tepny a žili sa skladajú z troch vrstiev:
Priestor, cez ktorý prúdi krv v cievach sa nazýva priesvit cievy.
Vlásočnice sú najtenšie cievy, preto majú zvyčajne iba vnútornú vrstvu.
Tepny sú nazývané aj artérie. Vedú okysličenú krv zo srdca – jedinou výnimkou sú pľúcne tepny. Tie vychádzajú z pravej komory srdca a vedú odkysličenú krv do pľúc. Tepny majú hrubšie steny, približne 4 mm.
Najväčšou tepnou je aorta, inak nazývaná aj srdcovina. Má až 2,5 cm a vychádza z ľavej srdcovej komory a vytvára oblúk, z ktorého vedú ďalšie tepny smerujúce k hlave (ramenohlavová tepna, ľavá spoločná krčnica a ľavá podklúčna tepna). Potom sa aorta otáča k crhbtici a pokračuje smerom dole, kde sa na ňu napája hrudníková a brušná aorta, z ktorej ešte vystupujú ďalšie tepny.
Žili, alebo aj vény, sú charakteristické tenšími stenami ako majú tepny.
Vedú odkysličenú krv do srdca. Pľúcne žily tiež výnimočne vedú okysličenú krv z pľúc do ľavej srdcovej komory.
Njaväčšími žilami sú horná a dolná dutá žila.
Vrátnica je portálna žila, ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy a vedie ich do pečene.
Skrz kapiláry, ktoré ústia do vrátnice jej prínos živín do pečene označujeme ako vrátnicový (žilový) obeh.
Niektoré žily vytvárajú chlopne a tak zabraňujú spätnému toku krvi.
Vlásočnice sú najmenšie krvné cievy, ktoré majú iba vnútornú endotelovú vrstvu. Sú známe aj pod pojmom kapiláry. Vznikajú pri rozvetvovaní tepien a žíl. Zabezpečujú výmenu dýchacích plynov v tkanivách a taktiež výmenu látok medzi krvou a bunkami orgánov. Vedú kyslík a živiny a odvádzajú odpadové látky a oxid uhličitý.
Krvný obeh sa delí na malý a veľký.
Malý krvný obeh sa nazýva aj pľúcny obeh.
Odkysličená krv je vedená pomocou dolnej a hornej dutej žily do pravej predsiene, odkiaľ prejde cez trojcípu chlopňu do pravej komory.
Odtiaľ ide žilou pľúcnicou do pľúc, kde sa krv okysličí a pľúcnymi žilami ide naspúť do srdca do ľavej predsiene.
O veľkom krvnom obehu, alebo telovom obehu, hovoríme vtedy, keď prejde okysličená krv z pravej predsiene skrz dvojcípu chlopňu do ľavej komory. Odtiaľ je krv vedená aortou do celého tela, kde sa krv odkysličí a ide naspäť do pravej predsiene.
Krv je telová tekutina, má červenú farbu a koluje v krvných cievach. V ľudskom tele jej je asi tak 5-6 litrov, kde muži majú približne o 10% krvi viac než ženy. Krv je zložená z krvnej plazmy, ktorá tvorí o trochu viac ako polovicu zložiek krvi a z krvných buniek.
Krv je dôležitá pre veľa vecí, preto má tieto funkcie:
Krvná plazma je tvorená organickými a anorganickými látkami. Je žltej farby, čo spôsobuje farbivo bilirubín.
Jej hlavnou zložkou je voda, ktorá tvorí až 90% krvnej plazmy. Sú v nej rozpustené soli ako napríklad chlorid sodný.
Soli zohrávajú dôležitú funkciu pri udržiavaní osmotických pomerov a na udržanie stáleho pH.
Ideálne pH sa pohybuje okolo 7,4.
V krvi s anachádza aj vápnik dôležitý pre zrážanie krvi, činnosť svalov a stavbu kostí.
Okrem neho sa v krvi nachádza aj mnoho iných anrogatických látok ako fosfor, železo, horčík, jód, draslík a sodík.
Medzi organické zložky krvi patria bielkoviny, glukóza, tuky, vitamíny, hormóny, žlčové farbivá, močovina a kyselina močová.
Z bielkovín sú v ľudskom tele zastúpené
albumíny, ktoré na seba viažu vodu, enzými a niektoré hormóny,
globulíny, ktoré sú dôležité pre ľudskú imunitu,
imunoglobulíny, ktoré zneškodňujú antigény a pri infekcii je ich výrazne viac,
a fibrinogén a protrombín majú dôležitú funkciu pri zrážanlivosti krvi.
Glukóza je zdrojom energie buniek a je neustále odoberaná tkanivami.
Hladina glukózy v krvi sa nazýva glykémia, ktorá je regulovaná hormónmi ako je inzulín, adrenalín, noradrenalín a glukagón.
Zvýšená hladina glukózy v krvi je po prijatí potravy.
Pri vysokej hladine sa glukóza ukladá do pečene a svalov, pri nízkej zas z nej do krvi.
Medzi krvné bunky patria:
Červené krvinky, erytrocyty, sú okrúhle, v strede preliačené bunky bez jadra. Viažu sa s kyslíkom, ktorý sa viaže na ich červené farbivo – hemoglobín. Okrem transportu kyslíka majú červené krvinky za úlohu transportovať aj oxid uhličitý, prípadne oxid uhoľnatý. Tieto dve zlúčeniny majú vyššiu schopnosť naviazať sa na hemoglobín ako kyslík, preto môže vzniknúť otrava.
Červené krvinky vznikajú v kostnej dreni dlhých a plochých kostí. Tento proces sa nazýva erytropoéza. Ich životnosť trvá 120 dní a zanikajú v slezine. U dospelého muža nájdeme približne 5 miliónov červených krvniek v milimetri kubickom a u žien o polmilióna menej.
Biele krvinky sú nazývané aj leukocyty a jadro narozdiel od červených krviniek majú. V krvi je ich podtstatne menej, okolo 7tisíc na milimeter kubický no pri chorobe sa ich počet zvyšuje na 15-20 tisíc. Sú dôležité pri imunite. V závisloti od prítomnosti granulov sa delia na
Granulocyty tvoria väčšinu bielých krviniek, viac ako 70%.
Majú fagocytárnu schopnosť – stráviť baktérie a iné tuhé látky.
Okrem toho vedia meniť tvar a dokážu prejsť cez steny vlásočníc mimo krvný obeh.
Na mieste infekcie vytvárajú hnis, ktorý je zložený z prevažne odumretých leukocytov. Majú dvojlaločné jadro.
Pri zafarbení granulocytu sú vidno v cytoplazme hrudky (granuly).
Podľa toho, ako ich môžeme zafarbiť ich delíme na tri časti:
Neutrofily: farbia sa neutrálnymi farbivami a v krvi sú najviac početnými bielymi krvinkami (50-60%). Sú najdôležitejšie spomedzi granulocytov.
Žijú iba 6 hodín a obsahujú látky ničiace baktérie = baktericídne látky a látky rozkladajúce bielkoviny = proteolytické enzými.
Eozinofily: sú farbené kyslími farbivami, akým je napríklad eozín. Kostnú dreň opúšťajú ešte nezrelé a dozrievajú v slezine. Najpôsobivejším miestom eozinofilov sú tkanivá. Ich hlavnou funkciou je obrana proti parazitom ako sú pásomnice, hlísty a podobne. Je tomu tak, lebo obsahujú bázický proteín, ktorý je pre ne vysoko toxický. V krvi sú zastúpené stredne spomedzi granulocytov, 2-5% všetkých lymfocytov.
Bazofily: sú farbené bázickými farbami, napríklad hematoxlínom. Spomedzi granulocytov je ich najmenej, spomedzi leukocytov je ich iba 0,5-2%. Pri patologických stavoch migrujú bazofily do zápalového ložiska. Obsahujú histamín.
Agranulocyty nemajú farbiteľné granuly a jadro nemajú segmentované. Delia sa na:
Lymfocyty obsahujú tuky a bielkoviny. Tvoria štvrtinu lymfocytov. Ich funkcia spočíva v odolnosti tela voči infekciám. Vytvárajú chemické látky na ochranu bunky a protilátky.
Monocyty pohlcujú baktérie a zbierajú trosky buniek útoku baktérií.
Krvné doštičky sa nazývajú aj trombocyty. Nie sú to pravé bunky, vznikli v kostnej dreni oddeľovaním časti cytoplazmy z veľkých buniek. Je ich 100 až 300 tisíc v jednom milimetri kubickom. Žijú 4 dni a sú veľmi krehké. Ich funkcia je zastaviť krvácanie – hemostáza. Premieňajú bielkoviny (fibrinogény) na nerozpustné fibríny. Pri narušení krvnej cievy sa krvné doštičky zbehnú k rane, priľnú k sebe a začnú sa spájať. Masa, ktorá vznikne spojením bude spevnená vláknami fibrínov.