Pohybová sústava zabezpečuje pohyb tela, ale aj funkciu orgánov ako napríklad: peristaltika čriev, pľúcne dýchanie alebo srdcovú činnosť). Svaly majú aj termoregulačnú funkciu a čiastočne zabezpečuje pohyb telových tekutín v krvných a lymfatických cievach.
Existujú tri druhy svalov:
Priečne pruhované svaly sú zložené zo svalových vlákien (druhá najdlhšia bunka hneď po neuróne, veľkosť cca. 15-17cm), ktoré sa ďalej zväzujú do svalových snopcov obalených spojivovým väzivom (perimysium). V svalovom snopci je priestor, ktorý je vyplnený prekrveným riedkym väzivom (endomysium). Viac svalových snopcov spojených dokopy tvorí celý sval, ktorý je obalený svalovým väzivom (epimysium). Toto svalové väzivo zabezpečuje to, aby sval držal pohromade pri svalových kontrakciách. Sval môže byť zložený z rôzneho množstva svalových snopcov, záleží len na veľkosti svalu. Tento druh svalu je jediný, ktorý vieme ovládať. Vedia podať vysoký výkon na krátku dobu. Priečne pruhované sú práve preto, lebo dochádza k striedaniu dvoch bielkovín: aktínu a myozínu. Volajú sa aj kostrové svaly, lebo sa upínajú na kosti pomocou šliach.
Hladké svaly, inak nazývané hladké svalstvo, sa skladá z buniek vretenovitého tvaru. Tieto bunky nemajú zreteľnú povrchovú membránu, ale membrána sa tvorí okolo viacerých vláken. Vlákna sú usporiadané do zväzkov. Sú ovládané autonómnymi nervami a rôznymi hormónmi a ich činnosť nedokážeme ovládať vlastnou vôľou. Tieto svaly sa nachádzajú v dúhovke (spôsobuje zrenicový reflex), šošovke (akomodačný sval, ktorý spôsobuje vyklenutie očnej šošovky). Ďalej spôsobujú zužovanie ciev, pohyb žalúdka a čriev (peristaltika), vyprázdňovanie močového mechúra, vytláčanie plodu z maternice alebo aj priesvit priedušiek. Sťahy hladkých svalov sú pomalšie a slabšie ale sú viac vytrvalejšie ako kostrové svaly.
Srdcový sval inak známy ako myokard je rovnaký ako kostrový sval len vlákna tohto svalu sú usporiadané priečne. Bunky myokardu neobsahujú len svalové tkanivo ale aj vodivé bunky, ktoré zabezpečujú neustále sťahy svalu. Myokard je známy tým že nepretržite funguje. Nachádza sa v srdci.
Na svale rozlišujeme:
Svaly sa vždy zužujú do úponov, inak známe ako šľachy, pomocou ktorých sa svaly pripájajú ku koži a ku kostiam. Šľacha je tvorená z tuhého väziva a je odolná na ťah. Pri námahe sa skôr pretrhne sval ako šľacha. Šľachy sa niekedy rozširujú do plochých blán, inak známe ako aponeurózy.
Existujú aj svalové kontrakcie, pri ktorých sa sval tvarovo mení (sval sa môže skrátiť až na 65% svojej dĺžky). Existuje mnoho typov svalových kontrakcii:
Svaly rozoznávame aj podľa funkcie, ktorú sval vykonáva:
Ľudské telo tvorí 600 svalov. U žien svaly tvoria približne 32% celkovej hmotnosti a u mužov približne 36% hmotnosti.
Svaly hlavy sa delia na dva druhy svalov – žuvacie a mimické.
Žuvacie svaly majú za úlohu pohybovať sánkou a priťahovať sánku ku lebke. Patria k nim tieto svaly:
Mimické svaly zabezpečujú schopnosť ukazovať výrazy na tvári. Svaly sa pripájajú na kožu hlavy a tváre. K tomuto druhu patria tieto druhy svalov:
Svaly krku sú uložené vo viacerých vrstvách. Tenká vrstvička na povrchu svalov upínajúca sa do kože sa nazýva platysma. Pokrýva celý krk a siaha od sánky po úroveň druhého rebra. Táto vrstvička spôsobuje vertikálne vrásky na krku, ktoré sa vyskytujú pri veľkej námahe u športovcov alebo počas zívania. Platysma je zvyšok kožných svalov, ktoré sú vyvinuté u niektorých cicavcov (napr. kone).
Niektoré svaly krku sa podieľajú pri odťahovaní sánky, pohyboch hlavy a jazyka.
Svaly chrbta sú uložené v niekoľkých vrstvách pozdĺž chrbtice, na ktorú sa pripájajú tieto svaly (niektoré svaly sa radia ku svalom krku):
Rovnako ako svaly chrbta, sú tiež uložené vo vrstvách. Vonkajšia vrstva spája horné končatiny s hrudníkom a vnútorná stena svalov tvorí steny hrudníku:
Kontrakciou umožňujú dýchanie – vonkajšie medzirebrové svaly pomáhajú na nádych
a vnútorné pomáhajú na výdych.
Medzi hrudnou a brušnou dutinou sa nachádza bránica, ktorá je po obvode tvorená svalovými
vláknami no stred je tvorený rozsiahlou šľachou. Kontrakciou bránice a spolu s kooperáciou
s vonkajšími medzirebrovými svalmi dochádza k nádychu.
Svaly brucha sú ploché svaly, ktoré tvoria stenu brušnej dutiny. Viacero svalov je z šliach s ktorými sa spájajú v úzkom šľachovitom pruhu (linea alba). Hlavná funkcia brušných svalov je vytvárať brušný lis.
Svaly brušnej sutiny tvoria:
Svaly hornej končatiny sa delia na 3 poddruhy: svaly pletenca, ramena a ruky.
Ku svalom pletenca patria:
Ku svalom ramena patria:
Svaly predlaktia sú uložené vo viacerých vrstvách a je ich mnoho, preto sa delia na ohýbače prednej skupiny a ohýbače zadnej skupiny.
Svaly predlaktia spolu so svalmi ruky zabezpečujú presné pohyby prstov a zápästia.
Svaly dolnej končatiny umožňujú chôdzu. Svaly dolnej končatiny sa delia na bedrové svaly, stehenné svaly, svaly predkolenia a svaly nohy.
Bedrové svaly zabezpečujú pohyb bedrového kĺbu a udržiavajú správny sklon panvy v stoji a pri chôdzi.
Stehenné svaly zabezpečujú pohyb kolena a bedrového kĺbu.
Svaly predkolenia pohybujú nohou a prstami (predná skupina sú extenzory a zadná skupina sú flexory).
K svalom nohy patria svalové skupiny palca, malíčka a kĺbové svaly nohy. Týmto vzniká klenba nohy.