Formy strachu v období adolescencie sú rôzne, tu sme podrobnejšie opísali niektoré z nich.
Adolescenti začínajú citlivejšie vnímať riziko vlastného zlyhania, hlavne v osvojovaní si nových sociálnych rolí a v možnosti sociálneho odmietnutia a prípadného vylúčenia zo skupiny rovesníkov. Do popredia sa tak v tomto vývojovom období dostávajú strachy, ktoré sú spojené s vlastnými schopnosťami (Michalčáková, 2006).
Vzťahy s rovesníkmi sú v období adolescencie dôležitým zdrojom emočnej a sociálnej opory. V tomto období prudko stúpa význam vzťahu s rovesníkmi, a to na úkor dosiaľ „najdôležitejších“ vzťahov s rodičmi. Rovesníci predstavujú významné osoby v živote adolescenta, vďaka ktorým sa môže postupne osamostatňovať od rodičov a posilňovať svoje sociálne schopnosti.
Prijatie zo strany priateľov a získanie pozície v rovesníckej skupine zvyšuje sebahodnotenie adolescenta a priraďuje mu sociálny status (Macek, 2003). Zároveň má adolescent obavy zo straty získaného priateľstva, hoci blízke vzťahy v tomto období sú intenzívnejšie a užšie než v detstve a poskytujú dospievajúcemu sociálnu oporu (Boyer & Bergstorm, 2011).
Väčšina štúdií sa zhoduje na chronologickej podmienenosti vývoja konceptu smrti. Určenie presného vekového vymedzenia, kedy dieťa dosiahne „konečné“ pochopenie smrti sa v rôznych štúdiách trochu líši. Uvádza sa, že k celkovému pochopeniu a prijatiu konceptu smrti dochádza až okolo 9. až 10. roku veku dieťaťa.
Smrť býva všeobecne radená medzi základné zdroje prežívaného strachu, stresu a úzkosti. Strach zo smrti je zložitý psychologický fenomén, na ktorého podobe sa podieľa mnoho činiteľov (Cicirelli, 1998). Adolescenti síce disponujú „zrelým“ konceptom smrti rovnako ako dospelí, ale ich postoje k nej sú odlišné. Smrť je v takto mladom veku neobvyklá, aj keď úmrtnosť medzi 15. a 25. rokom vzrastá (autonehody, vraždy, samovraždy, komplikácie v tehotenstve, sexuálne prenosné choroby a problémy spojené s užívaním návykových látok). Pre dospievajúcich je smrť stále spojená skôr so starnutím, ktoré je ďaleko. Ak mladí ľudia premýšľajú o smrti vo vzťahu k sebe alebo k rovesníkom, majú sklon to skôr spojovať s myšlienkami o osude a násilí (Gormly & Brodzinsky, 1993).
Téma smrti a smrteľnosti je spojená s ujasňovaním si zmyslu života a stáva sa tak námetom mnohých úvah, premietania a diskusií typických pre obdobie adolescencie. S prijatím konceptu smrti a so zvýšeným záujmom o tieto otázky sa v období adolescencie tiež prejavujú narastajúce obavy z ohrozenia blízkeho človeka a z jeho straty. Výrazné sú tieto obavy v prípade rodičov, čo dokazuje, že aj keď je toto obdobie typické separačnými tendenciami a túžbe po nezávislosti na rodičoch, stále predstavuje pre dospievajúceho bezpečnú základňu a útočisko (Lacinová, Michalčáková, & Ježek, 2008).
Pretože aj tu musíme vziať do úvahy individuálnu odlišnosť, jedná sa prevažne o evolučne podmienenú kategóriu strachu, ktorá sa objavuje už v detstve a často pokračuje kontinuálne až do obdobia dospelosti. Strachy z tejto oblasti sa vyznačujú vysokou mierou kontinuity (Kendler, Garner, Annas & Lichtenstein, 2008). Frekvencia ich výskytu je vysoká. Vo výskume Michalčákovej (2006) boli strachy zo zvierat vo voľne generovaných výpovediach adolescentov uvádzané veľmi často. V prežívaných emóciách strachu však neboli zistené žiadne významnejšie zmeny viazané na obdobie adolescencie oproti iným vývojovým obdobiam.