Strach je psychický jav, ktorý je užitočným sprievodcom od narodenia až do smrti aj keď v každom veku v inej forme, vždy tu bol a vždy bude. Strach existuje nezávisle na kultúre, stupni vývoja národa alebo jednotlivca. Menia sa len objekty strachu, to, čo strach vyvoláva a prostriedky ktorými sa snažíme strach zmierniť. Aj keď je cítiť tento pocit nepríjemné, je nadmieru dôležitý a nevyhnutný v živote človeka, drží ľudstvo ako celok na žive.
Metódy boja so strachom sa oproti minulosti veľmi nezmenili. Akurát namiesto magických kúziel nastúpili moderné, strach zmierňujúce, farmaceutické prostriedky - strach nám zostal. V dejinách ľudstva sa stretávame stále s novými pokusmi ako zvládnuť strach, ako ho zmenšiť, prekonať. Pokúšali sa o to mágie, náboženstvá aj veda. Pocit bezpečia u Boha a filozofické poznatky síce strach neodstránia, no môžu ho pomôcť znášať či pozitívne využiť. Mnoho ľudí si myslí, že sa dá žiť aj bez strachu a snažia sa o to rôznymi metódami, avšak nejde to. Strach je to, čo dokazuje našu smrteľnosť a zraniteľnosť, a tým nás núti k opatrnosti. Bez strachu sa nedá žiť, dá sa však skrotiť či zmierniť alebo naučiť ovládať. Strach teda patrí k prirodzenej výbave človeka, ktorá nám pomáha. Strach vzniká na základe našich skúseností, vedomostí či pocitov. Je to obranný mechanizmus človeka, ktorý vzniká v mozgu.(Brader, 2013) Jeho úloha v našich životoch je veľmi dôležitá a prirodzená, kým nepresiahne určitú mieru. Potom to môže viesť k zdravotným problémom. (Nakonečný, 1997) Máme potom väčšinou sklon sa mu vyhnúť, brániť sa mu a vyvinuli sme rôzne metódy a techniky, ako ho vytesniť, utlmiť, alebo zamaskovať a poprieť. Ale tak ako neprestáva existovať smrť aj keď na ňu nemyslíme, neprestáva existovať ani strach. Varuje nás pred nebezpečnými situáciami a ohrozením. Bez strachu by sme dlho neprežili. Strach je sprevádzaný fyziologickými zmenami (ako napríklad potenie sa, zvýšený alebo znížený tep/tlak, triaška, nespavosť, napätie, zrýchlené dýchanie a iné) a privádza človeka k jeho rozhodnutiam. Na jednej strane v nás môže vyvolávať aktivitu, a na druhej, nás môže paralyzovať. Strach je vždy signálom nebezpečenstva, no zároveň je v ňom výzva ho prekonať. Táto emócia je potom schopná mobilizovať telesné funkcie potrebné k našej k obrane. Strach môže mať na svedomí fyzické zmeny na našom tele či psychické na našom myslení a rozmýšľaní. Má vplyv na osobnosť človeka a tiež socializáciu. Strach je definovaný ako nepríjemný pocit viazaný na určitú situáciu alebo objekt.