Fotenie druhov vtáctva bez hniezdenia je pomerne náročné. Samozrejme záleží na objekte. Záleží na tom či hľadáme vzácny druh vtáctva, ako napríklad rybárik riečny alebo bežný druh vtáctva, ako napríklad sýkorka belasá. Na fotenie druhov vtáctva bez hniezdenia beriem vždy fotoaparát, statív, maskované oblečenie, externú batériu, samozrejme nutné veci v batohu a výnimočne aj 3D maskovacie oblečenie. Dopredu mám vyhliadnutú trasu, kde budem fotiť a vyrážam skoro ráno. Samozrejme záleží veľmi od počasia. Väčšinou fotím celý deň ale, keď mám školu tak iba poobede. Počas celého dňa prejdem priemerne 20 km a zhotovím okolo 800 až 1000 fotografií nielen vtáctva. Samotné druhy vtáctva zachytím vždy iba v prirodzenom prostredí bez narúšania ich života.
Fotenie hniezdenia vtáctva je oveľa náročnejšie aj časovo, aj technicky. Moje postupovanie pri fotení hniezda musím mať dokonale vymyslené. Keby som narušil priebeh hniezdenia, niektoré druhy vtáctva sú schopné opustiť hniezdo nadobro, aj keď už v ňom sú vyliahnuté mláďatá. Ako prvé je dôležité nájsť hniezdo. Hniezdo hľadám buď pri fotení vtáctva bez hniezdenia alebo na bicykli. Keď nájdem nejaké hniezdo tak idem od neho čo najďalej, ale zároveň tak, aby som ho videl. Počkám tam minimálne pol hodinu, aby som sa uistil či je hniezdo obývané a v akom stave sa nachádza, a taktiež, ktorý druh v hniezde hniezdi. Keď viem stav hniezda tak viem či sa k nemu vrátim s fotoaparátom čím skôr ako budem môcť alebo až za niekoľko dní. Ako príklad si môžeme zobrať hniezdenie sýkorky lesklohlavej. U nej bol stav taký, že musím hniezdo nafotiť hneď. Takže som aj tak urobil a všetko sa podarilo predtým, ako mláďatá úspešne opustili hniezdo. Ako druhý príklad si môžeme zobrať hniezdenie datľa veľkého. Keď som objavil jeho hniezdo tak som bol na bicykli. Zistil som jeho stav a podľa neho som sa zariadil. Rodičia chodili do hniezda veľmi často a bolo veľmi hlučné, a mláďatá nevykukovali z hniezda. To sú znaky hniezda, kde sa mláďatá vyliahli nedávno. Keďže viem, že mláďatá datľa veľkého opúšťajú hniezdo po 20 až 24 dňoch tak som vedel, že pri hniezdo zajtra neprídem. Počas jeden a pol týždňa som každý tretí deň kontroloval bicyklom hniezdo, ako sa mu darí. Potom nastal čas fotenia. Celý som sa obliekol do 3D maskovania, zamaskoval som aj fotoaparát a statív. Prišiel som pri hniezdo do bezpečnej vzdialenosti a fotografoval som ho maximálne 20 minút. Potom som hniezdo opustil a nechal ďatľa veľkého sa ďalej rozmnožovať bez rušenia. Takto dokážem fotografovať hniezdenie vtáctva úspešne a bezpečne.