Labuť hrbozobá (Cygnus olor)

Rozmnožovanie

Labute hrbozobé si sú veľmi verné, žijú v trvalých partnerských vzťahoch. Dokážu byť veľmi teritoriálne a to hlavne v období párenia. Celkovo platí to, že keď si pár labutí vytýči nejaké teritórium, tak sa stávajú veľmi agresívnymi jedincami. Obzvlášť samec labuti hrbozobej dokáže byť v takejto situácií veľmi zanietený a agresívny aby obránil svoje územie.
Pre vtáčiu ríšu to dokáže byť nezvyčajné, že tok sa odohráva veľmi skoro a to už v zime. Rozmnožovanie vie byť pre pozorovateľa veľmi zaujímavé. Nie je to rýchla povinnosť, ako u dravcov ale sprevádza ju určité zaujímavé kroky. Spozorovať, že sa chýli ku páreniu je pomerne jednoduché. Obaja partneri plávajú veľmi blízko seba a to v jednom rytme, a jemne pomaly pohybujú krkom. Pre pozorovateľa môžu byť veľmi zaujímavé, ich rôzne pohyby krkom a hlavou. Pri párení si labute všelijako namáčajú zobák, kývajú s hlavou zboka na bok a navzájom sa ukláňajú. Hlavným znakom párenia je, vyzvanie partnera na párenie. Labute hrbozobé to robia jednoducho. Samica jemne natiahne krk tesne ponad hladinu a tým vyzve samca na párenie. Samec potom vyskočí na chrbát partnerky a veľmi pevne sa prichytí o jej krk, a svojou obrovskou hmotnosť samicu ponorí do vody. Aj vďaka jemne topiacej sa samici je počuť pri párení hlasné chrčanie samice. Po párení samec zíde z chrbta samice, obaja partneri sa otočia oproti sebe a ponoria celé zobáky do vody.

Hniezdenie

Už z času rozmnožovania je jasné, že labute hrbozobé majú jemný problém z časom. Labute hrbozobé začínajú hniezdiť veľmi skoro, a to už v apríli, keď väčšina vtáctva len prilieta na územie Slovenska. Keď sa nad tým, ale človek zamyslí, tak zistí, že tento spôsob skorého hniezdenia je veľmi efektívny. Mláďatá sa narodia a väčšina vtáctva bude akurát zbierať materiál na hniezdenie a rozmnožovať sa, z čoho vyplýva, že mláďatá labutí hrbozobých budú mať dostatok potravy. Toto je jedna z príčin prečo sa labutiam hrbozobým tak veľmi darí vo voľnej prírode, ale hlavne aj pri ľudských obydliach. Napríklad ešte pred sto rokmi by ste labute hrbozobé vo voľnej prírode hľadali márne.
Stavanie hniezda nie je veľmi náročné. Hniezdo stavia vždy samica z rôznych konárikov a vodných rastlín, ktoré samec dôsledne vyberá a vytrháva svojim zobákom, a nesie naspäť samici na stavbu.
Ako už bolo spomenuté pri rozmnožovaní tak labute hrbozobé dokážu byť pri chránení územia veľmi agresívne. Táto agresivita a oddanosť sa pri hniezdení, a chránení potomstva iba stupňuje. Pri hniezdení samica sedí na vajciach a samec ju oddane, a vytrvalo stráži, a nosí jej potravu. Hneď ako sa priblíži nejaký votrelec aj človek, tak samec zaujme odstrašujúci a výstražný postoj, ktorým ukazuje, že hniezdo bude chrániť za každú cenu. Keď votrelec neustupuje, samec naježí perie a nadvihne krídla, týmto spôsobom sa opticky zväčšuje, následne spustí hlavu dole a veľmi rýchlo pláva smerom k votrelcovi. Pri strete z votrelcom dochádza k súboju. Samec vystrie krk a útočí zobákom, ale aj jeho veľkými krídlami, ktorými sa snaží trafiť votrelca. Nie je to nič neškodné a boj so samcom labute hrbozobej môže mať vážne následky. Preto si treba dávať pozor pri hniezdiacich pároch, pri ľudských obydliach a nechať ich na pokoji, a hlavne nepúšťať k nim malé deti.
Labute hrbozobé majú jednu znášku za rok a samice nemenia partnera iba, keď jeden z partnerov uhynie, tak veľmi rýchlo sa vytvorí nový pár. Znáška obsahuje tri až osem vajec, ktoré sú biele so sivastým alebo modrozeleným nádychom a časom sú škvrnité. Dĺžka sedenia je tridsaťšesť dní a doba starostlivosti sú tri až štyri mesiace.
Farba mláďat závisí od prostredia kde žijú. Voľne žijúce mláďatá labutí hrbozobých sú hnedosivé a chované mláďatá labutí hrbozobých sú sivobiele a niekedy až biele. Z hnedosivého sfarbenia na sivobiele mláďatá prejdú v prírode vo veku jedného roka. Sivé škvrny a zisk úplne bielej farby nastáva, keď dosiahnu aj pohlavnú dospelosť, a to je po pŕchnutí vo veku dvoch až troch rokov života.