Sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus)

Rozmnožovanie

Sýkorka belasá je obľúbený a veľmi bežný európsky vták. Je známa u pozorovateľov vďaka svojim akrobatickým výkonom pri kŕmení či už vo voľnej prírode alebo kŕmením orechmi a inými dobrotami na záhradách pozorovateľov. Sýkorky belasé sa radi hojdajú a volajú tenké, a hlasné ti ti ti alebo silné a nízke čr čr čr. Sýkorky niesu agresívne a niesu ani veľmi teritoriálne. Vďaka svojej veľkosti by aj tak toho veľa nezvládli. Počas hniezdenia sa stávajú teritoriálne, ale to iba v tom zmysle, že keď príde na ich územie iné zviera, tak prídu skontrolovať situáciu, a keď tak svojim spevom vyjadriť svoj názor. Samozrejme, keď dôjde iná sýkorka, tak sú schopné zaútočiť.
Samotné párenie začne tým, že samec sýkorky belasej volá samičku sýkorky belasej. Obidva jedince potom pristanú na jednej vetvičke na strome vysoko na zemou. Samica sýkorky belasej dá samcovi povolenie k páreniu. Samec vyskočí na samicu, naježí perie na hlave až sa mu tam objaví chochol. Pri párení samica sa zníži, vypučí hruď, stiahne perie na celom tele a váha samčeka ju tlačí nadol. Samček pri párení máva krídlami a spieva. Taktiež máva s chvostom z prava doľava. Párenie trvá iba niekoľko sekúnd. Po párení obidva jedince idú ďalej hľadať potravu a dokončovať hniezdo pre potomkov.

Hniezdenie

Sýkorky belasé niesu veľmi vyberavé. Dokážu hniezdiť v hocijakej vhodnej diere, buď v strome, stene, trubke alebo veľmi často v umelej hniezdnej búdke. Sýkorka belasá má pri hniezdení iba dvoch nepriateľov, a to vrabca domového a sýkorku veľkú. Sýkorky si dokonale pamätajú svoju hniezdnu dieru. Pokiaľ je hniezdna diera v dobrom stave, tak sýkorky belasé sa do nej vracajú rok čo rok. Ak pár sýkoriek belasých uhynie, tak hniezdnu dieru prevezme druhý pár. Vedecké štúdie preukázali, že načasovanie rozmnožovania sýkoriek belasých súvisí z ich sfarbením na báze karotenoidov.
Hniezdnym materiálom je jednoznačne mach, vlasy, perie a vlna. Keďže sýkorky belasé hniezdia v rôznych dierach, tak vlastné guľovité hniezdo, ako u iných malých spevavcov si nestavajú. Po vybratí vhodnej hniezdnej diery sýkorky zhromažďujú materiál a vytvárajú iba výstelku pre potomkov. Pri umelých hniezdnych dierach pozorovatelia často podporujú hniezdenie sýkorky belasej, tak, že neďaleko hniezdnej búdky umiestnia malú klietku s vatou, ktorá nahrádza prirodzený materiál, ako je mach, vlna, perie, vlasy a iné jemné materiály.
Sýkorky belasé majú jednu znášku v apríli alebo v máji. Keďže majú sýkorky belasé iba jednu znášku a sú veľmi nízko v potravinovom reťazci, tak je prirodzené, že majú z jednej znášky veľké množstvo potomkov. V jednej znáške býva 7 až 16 bielych vajec s červenkastými bodkami. Samica sýkorky belasej znáša jedno vajce za deň. Počet vajec v znáške sa líši podľa geografických parametrov.
Inkubáciu vajec uskutočňuje samica sýkorky belasej a potravu získava samec sýkorky belasej. Vajcia sú priemerne dlhé 14-18 mm a široké 10,5-13,5 mm. Podľa vedeckých štúdií, veľkosť vajec sýkoriek belasých závisí od veľkosti samice sýkorky belasej a od biotopu. Celková hmotnosť znášky môže byť až 1,5 – krát väčšia, ako hmotnosť samice sýkorky belasej.
Neskoro v máji sa vyliahnu mláďatá slepé a nahé. Keďže sú v takomto stave veľmi zraniteľné, tak samica sýkorky belasej zostáva na nich sedieť, aby ich zahriala a ochránila pred predátormi, ktorý tiež hľadajú potravu pre svoje potomstvo. Sýkorky belasé kŕmia svoje potomstvo hlavne húsenicami a iným hmyzom. Z dôvodu globálneho otepľovania nastáva pre sýkorky belasé veľký problém. Keďže vďaka globálnemu otepľovaniu prichádza jar skôr, tak sa listy rastlín otvárajú skôr, a to poskytuje húseniciam skôr potravu. To znamená, že vrcholná populácia húseníc je skôr, ako sýkorky belasé majú potomstvo. Sýkorky belasé sa začali rozmnožovať skôr, ale stále je to príliš neskoro na rozdiel od húseníc. Jeden potomok sýkorky belasej dokáže za jeden deň spotrebovať až sto húseníc. Z toho vyplýva, že niektoré páry sýkoriek belasých musia za jeden deň pre svoje potomstvo sprostredkovať aj viac, ako tisíc húseníc. Keďže si sýkorky belasé nevymysleli dokonalí spôsob na odstraňovanie fekálií potomstva, ako napríklad rybáriky riečne, tak musia sa vlastnoručne starať o odvoz fekálií z hniezda a o celkovú čistotu.
Keď je perie potomstva dostatočne dobre vyvinuté, rodičia sýkorky belasej zavolajú na mláďatá, aby vyšli von. Každé mláďa na začiatku vystrčí hlavu von a skontroluje vonkajší svet. Keďže sýkorky belasé hniezdia v dutine, tak mláďatá nemôžu iba vyjsť von a vydať sa do sveta, ale musia uskutočniť svoj prvý, provizórny let k najbližšej vetvičke. Tento let zvyčajne končí neúspešne a mláďa padne dole na zem. To však nie je problém lebo ich telo je na to stavané a zvyčajne dopadajú do lístia. Mláďatá sýkorky belasej zvyčajne opúšťajú hniezdo, keď majú 18-21 dní života. Mláďatá po opustení hniezda zostanú ešte niekoľko týždňov s dospelými jedincami, ktorý ich naučia, ako majú prežiť. Takže, ako sa majú vyhnúť predátorom dostatočne rýchlo a hlavne, ako si získať dostatok potravy.