Duch Svätý

Ďalší kúsok kréda znie takto:

Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.

Duch? Taká priesvitná silueta?

Ale nie. Ide o to, že Boha môžeme poznávať viacerými spôsobmi. Už sme rozprávali o tom, že ho môžeme poznať vďaka stvoreným veciam. Aj o tom, že sa Boh sám zjavoval. Najprv prostredníctvom zmluvy s Izraelom, potom sa stal človekom, vďaka čomu sa podstatné veci o Bohu dozvedáme z Ježišových slov. Ale všetky tieto veci sa dostávajú do nášho vnútra prostredníctvom zmyslov. Boh sa však môže dotknúť nášho vnútra priamo.

Zaujímavé. A Duch Svätý s tým súvisí ako?

Večer pred ukrižovaním Ježiš apoštolom povedal:

A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.

...

Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.

(Jn 14,16–18;25–26)

a o kúsok neskôr:

Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.

...

Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.

(Jn 16,7;12–15)

Takže Duch Svätý nám má sprostredkovať nejaké mystické zážitky?

Môže sa stať, ale nie je to nutné. Duch Svätý k nášmu vnútru môže hovoriť mnohými spôsobmi. Môže prebúdzať náš záujem a túžbu hľadať Boha cez to, čo zažijeme, cez priateľov alebo cez samotu v prírode, cez krásu, cez dobro či cez múdrosť, alebo aj cez ťažké životné okolnosti. Keď však človek Boha nájde, väčšinou vie, že to dostal ako dar.

V každom prípade, Ježiš sľúbil, že Ducha Svätého pošle, že to bude pre jeho žiakov za neho plná náhrada a že prostredníctvom Božieho Ducha k nim príde aj on. („Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.“) Že Duch Svätý im dovysvetľuje, čo bude treba. A že pre nich bude Tešiteľom.

Duch Svätý je nejaká energia?

Nie. Duch Svätý učí, teší, počuje, pripomína, hovorí, zvestuje, oslavuje Ježiša či uvádza do pravdy. (A to všetko len v tom kúsku textu, ktorý sme citovali.) Také veci energia nerobí. Duch Svätý je osoba. A mimochodom – rovnako, ako Otec je Boh a Syn je Boh, aj Duch Svätý je Boh.

Duch Svätý je tretia osoba s tou istou podstatou, ako má Otec a Syn?

Áno.

Odkiaľ vieme, že je Boh?

Apoštol Pavol písal Korinťanom: „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1Kor 6,19) Chrámy prináležia iba Bohu.

O niečo skôr v tom istom liste apoštol Pavol píše: „Ale, ako je napísané: »Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.« Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch.“ (1Kor 2,9–11) To, že Duch Svätý nás môže voviesť do plnej pravdy, hovoril už Ježiš. Duch Svätý pozná Boha úplne. Také niečo nie je pravda o žiadnom tvorovi a preto Duch Svätý nie je tvor, ale je to Boh.

A nakoniec, Ježiš vravel o Duchu Svätom ako o niekom, kto ho apoštolom plne nahradí. Kto iný by mohol nahradiť Boha, ak nie Boh?

Takže Duch Svätý príde a v mojom vnútri prevezme kontrolu?

Neprevezme. Pripomeňme príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil nejakého slepého a nemého človeka: „Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl. Zástupy žasli a vraveli: »Nie je toto syn Dávidov?« Ale počuli to farizeji a hovorili: »Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.«“ (Mt 12,22–24) Ježiš potom chvíľu vysvetľuje, že to, čo tvrdia farizeji, je úplný nezmysel. A zakončí to pomerne hrozným výrokom: „Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí. Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.“ (Mt 12,31–32)

Duch Svätý je Duch pravdy. Sú situácie, kedy niekomu Duch Svätý ukáže pravdu tak, že dotyčnému je zrejmé, ako sa veci majú. Ale človek stále má šancu celé to prekrútiť a pravdu odmietnuť. Tak, ako to spravili tí farizeji. Ak niekto odmieta Ježiša, môže mu neskôr dôjsť, že veci sú inak, ako si myslí. (Napríklad apoštol Pavol najprv kresťanov pomerne intenzívne prenasledoval a zúčastnil sa ukameňovania svätého Štefana.) Ale keď niekto pozná pravdu, je mu jasné, že je to pravda, ale pokriví ju, odmietne ju a na takomto rozhodnutí trvá, tak mu nieto pomoci.

A čo teda Duch Svätý robí?

Keď prorok Izaiáš hovoril o Mesiášovi, povedal o ňom: „Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom.“ (Iz 11,1–3) Jesse bol otec kráľa Dávida a Izaiáš tak hovorí, že Mesiáš bude z Dávidovho rodu. Zvyšok toho textu je o tom, že Mesiáš (teda „Pomazaný“) bude pomazaný Svätým Duchom. A z toho zoznamu je dosť dobre vidno, čo Duch Svätý spôsobuje.

Ak človek hľadá pravdu, musí usilovať o múdrosť a používať rozum. Už len kvôli tomu, že vďaka hlúposti a bláznovstvu sa k pravde nedopracuje. Ak v nás pôsobí Duch Svätý, budeme tiež usilovať o poznanie. Pretože vedieť, ako veci sú (prípadne aký je Boh), môže byť kľúčové a dôležité. Ježiš sľúbil, že nás Duch Svätý do pravdy o Bohu vovedie. Rovnako nás Duch Svätý napĺňa, aby sme si vedeli poradiť v komplikovaných životných situáciách a aby sme mali silu naplniť zmysel svojho života. Duch Svätý v nás pôsobí, aby sme brali Boha vážne, boli kvôli nemu ochotní meniť život a učili sa od neho.

Ako to vyzerá v praxi?

Všimnime si zase apoštolov. Po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa zamykali vo večeradle (takže Ježiš musel vstúpiť cez zavreté dvere) a celkom sa báli. Ale desať dní po tom, ako Ježiš vystúpil do neba, sa stalo toto: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2,1–4) Výsledný efekt bol, že z toho večeradla vyšli a začali hovoriť. (Dokonca tak, že im všetci cudzinci, čo boli práve na sviatky v Jeruzaleme, rozumeli.) A rovno v ten deň sa k apoštolom pridalo tritisíc ľudí. Toto je samozrejme výnimočná udalosť. Ale silu, odvahu a múdrosť dáva Duch Svätý v rôznych podobách aj dnes.

Iná podobná situácia nastala, keď sa riešilo, či majú kresťania, ktorí boli pôvodne pohanmi, dodržiavať celý Mojžišov zákon tak, ako kresťania, čo boli pôvodne Židia (a teda či sa majú napríklad dať obrezať). Spory sa začali v Antiochii. Bol kvôli tomu zvolaný snem do Jeruzalema, kde otázku rozhodli tak, že pohania celý Mojžišov zákon dodržiavať nemusia. Do Antiochie napísali list tohto znenia:

Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili.

...

Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!

(Sk 15,23–24;27–29)

V tomto prípade sa Duch Svätý neprejavoval ohnivými jazykmi ani iným viditeľným spôsobom. Napriek tomu apoštoli tvrdili, že rozhodnutie vo veci, ktorá mala pre neskoršie šírenie kresťanstva zásadný význam, je v prvom rade jeho dielom.

Duch Svätý môže hovoriť k môjmu vnútru. Hovoril k apoštolom. Čo ak každému z nás povie niečo iné?

Boh sa nemení. Ak chce človek vedieť o Bohu, tak je dobré vedieť, čo o Bohu hovorili a písali proroci, či už starozákonní, alebo novozákonní, teda Ježiš, apoštoli a cirkevní otcovia. Pretože Duch Svätý hovoril ústami prorokov a je Duchom poznania. To poznanie sa však väčšinou nestane samo od seba. Nejaké veci si treba naštudovať. (To, že ste už prečítali dve evanjeliá, je dobre, ale tým by ste skončiť nemali.) Ak by malo byť niečo, čo vám napadlo, v rozpore s prorokmi, tak to od Ducha Svätého nebude.

Okrem toho môže Duch Svätý hovoriť aj do konkrétnych situácií, a tie sa môžu meniť. Napríklad kresťanom v Antiochii záväzne prikázali nejesť mäso obetované modlám, aj keď už svätý Pavol písal, že „O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden. Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi či už na nebi alebo na zemi – ako je veľa bohov a veľa pánov –, my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho. Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé.“ (1Kor 8,4–7) Antiochijčanom teda zakázali jesť mäso obetované modlám nie preto, že by to obetovanie s tým mäsom čokoľvek spravilo, ale preto, aby to nebolo na škodu tým, ktorí ešte prednedávnom brali modly vážne. Dnes gréckych bohov berie vážne málokto, takže tento problém pominul.

Ohľadom konkrétnych situácii je tiež na mieste istá opatrnosť. Nie každý nápad, ktorý sa nám zdá skvelý, musí byť od Ducha Svätého. Rozhodne treba brať do úvahy, čo človeku hovorí zdravý rozum (Duch Svätý je Duch rozumu) a Učiteľský úrad Cirkvi.

Máme tri osoby s tou istou podstatou. Otca, Syna a Ducha Svätého. Ešte niekto pribudne?

Nie. Kresťania veria v jedného Boha v troch osobách, čiže Svätú Trojicu. Ďalšie osoby už v Bohu nie sú.

Duch Svätý je teda tretia osoba s tou istou podstatou, ako má Boh Otec a Boh Syn. Môže sa dotýkať priamo môjho vnútra. V dôležitých rozhodnutiach vedie Cirkev. Môžem od neho dostať dary, ktoré spomínal Izaiáš. To, že mi ukáže pravdu, ale ešte nezaručí, že ju aj prijmem. V tejto veci sa vyžaduje moja spolupráca. Pochopil som to dobre?

Áno.