Nezosmilníš

Vítame čitateľov, ktorí si nalistovali rovno túto kapitolu. Vaša zvedavosť je pochopiteľná, ale v kresťanstve, rovnako ako v živote, sú aj dôležitejšie veci, ako sex. Skúste túto knižku čítať od začiatku.

Posledné z troch prikázaní, ktoré chránia náš vzťah k životu, znie:

„Nezosmilníš.“

V Deuteronómiu má trochu odlišné znenie aj význam:

Nescudzoložíš!

(Dt 5,18)

Toto prikázanie chráni deti pred hlúposťou ich vlastných rodičov. Okrem toho má často vplyv aj na to, aby na deti vôbec došlo. Ako sme už naznačili, reč bude o sexe a veciach s ním súvisiacich.

Vtáčiky a motýliky?

Môžeme začať aj všeobecnou biológiou. Množenie je principiálne možné aj bez sexu. Zvládajú to mnohé rastliny aj živočíchy. Nevýhoda takéhoto prístupu je, že za bežných okolností sa gény všetkých takto rozmnožených jedincov veľmi podobajú. Keď sa nájde nejaké ochorenie, ktoré je pre takéhoto tvora smrteľné, tak je smrteľné pre všetkých. Stalo sa to napríklad zemiakom. V polovici devätnásteho storočia ich postihla hubová choroba, ktorá spôsobila, že celá populácia zemiakov v Európe a okolí zhnila. V Írsku vďaka tomu osmina obyvateľov umrela od hladu a ďalšia osmina odišla do Ameriky. Sex je spôsob, ako zabezpečiť, aby sme sa od seba líšili. Veľká epidémia moru v štrnástom storočí zabila v Európe asi polovicu ľudí, ale vďaka tomu, že ľudia sú rôzni, nezabila všetkých. Sex je dar, ktorý zvyšuje šancu našich detí prežiť, keď sa vyskytne nejaká pliaga.

A čo s tým má to prikázanie?

Väčšina rastlín aj zvierat, ktoré sa množia pohlavne, má na to nejaké mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, aby potomstvo bolo zdravé a prišlo na svet vo vhodnom čase. Vysoká zver má na jeseň ruju, počas ktorej musí najschopnejší jeleň poraziť všetku konkurenciu. Páv musí mať krásny chvost, aby si ho pávice všimli. Ľudia ako mechanizmus na ovládanie sexu dostali rozum. Aj u ľudí ide o to, aby sa potomstvu darilo. Spolužitie rozumu a sexu je však občas náročné. Ľudia majú sklony robiť hlúposti vo všetkých oblastiach života, sex nevynímajúc a veci nejdú vždy úplne hladko.

Jedna z bežných stratégií je, že ľudia rozum vypnú. Často potom s prekvapením zistia, že čakajú dieťatko s niekým, o kom si vôbec nie sú istí, či bude ich dieťaťu dobrý tato či dobrá mama. U kresťanov sa to niekedy viaže s povzdychom „Ako mi to mohol Pán Boh urobiť?“, ako keby Pán Boh mohol za to, že v škole nedávali pozor ani na biológii, ani na náboženstve. Niektorí sa chytia rozumu dodatočne a vytvoria rozumnú rodinu. Ale niekedy to dopadne horšie. Jeden z partnerov zmizne, dieťa skončí u druhého a zvládať výchovu sám je naozaj zaberačka. Prípadne, keď sa zo zodpovednosti snažia vyvliecť obaja, môže to skončiť aj prestúpením prikázania „Nezabiješ!“. O tom sme hovorili minule. Vypínať rozum nie je chvályhodný zvyk. Ohľadom takých dôležitých vecí, ako je budúcnosť vlastnej rodiny a potomstva, zvlášť.

Iná bežná stratégia je, že sa rozum postaví proti sexu. Vtedy sa ľudia pokúsia ponechať si zo sexu len tú zložku, ktorá im prináša slasť a tie náročnejšie veci, ako deti či rodinu z toho nejako vynechať. Najčastejšie pomocou antikoncepcie. To má dva negatívne dôsledky. Jeden je ten, že človek, ktorý túto stratégiu zvolí, často deti nemá a nechce. Kresťania súhlasia s Darwinom v tom, že sa tak sex pripravuje o pointu. Druhý negatívny dôsledok je, že sex, ktorý okrem pôsobenia slasti nemá ďalší účel, sa môže stať drogou s klasickou špirálou závislosti a potreby stále vyšších dávok.

Takže zle je, aj keď je rozum vypnutý, aj keď je zapnutý?

Ešte stále sme nespomenuli možnosť, keď rozum ohľadom sexu slúži na to, na čo má. Aby sme s láskou priviedli na svet potomstvo. Opäť zacitujme Ježiša:

Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

(Mk 9,36–37)

Ak majú otec aj mama byť svojím deťom dobrými rodičmi, vyžaduje to, aby im boli nablízku, čo sa nedá bez toho, aby zostali spolu a mali sa radi. To nie je jednoduché. S problémami treba dopredu počítať. Preto katolíci, ktorí to so svojím potomstvom myslia vážne, zložia sľub, uzavrú zmluvu a vyslúžia si sviatosť. Volá sa to manželstvo. Súčasťou toho sľubu a tej zmluvy je, že sa budú mať radi, že spolu vydržia aj za komplikovaných okolností, že sú ochotní prijať deti ako dar Boží a že si nebudú zahýbať.

Tým sa dostávame k prvému významu prikázania, o ktorom je reč v tejto kapitole. V podobe „Nescudzoložíš!“ znamená, že si manželia majú byť verní.

Načo je to dobré?

Hlavná pointa je, že nech si vezmete akéhokoľvek sympaťáka či akúkoľvek fešnú slečnu, veľmi pravdepodobne to nebude ten úplne najsympatickejší či najfešnejší človek na zemeguli. Je isté riziko, že toho ešte sympatickejšieho či fešnejšieho stretnete presne v momente, keď bude u vás doma dusno. Napríklad preto, že žena celú noc nespala kvôli bábätku a práve fešnosťou nevyniká. Alebo preto, lebo muž prišiel o robotu, je zúfalý, vrčí na celý svet a v rebríčku sympatických partnerov sa nachádza kdesi na spodných priečkach. A navyše ste sa práve povadili.

V takýchto situáciách je naozaj fuška dodržať sľub, že svoju ženu či muža budete milovať po všetky dni svojho života. Keď zahnete, váš vzťah to môže definitívne zruinovať. Ak ho to aj úplne nerozbije, zamotáte sa do kolotoča lží, pretvarovania a časového stresu, ktorý na dôvere nepridá a môže váš vzťah vážne poškodiť. Stratená dôvera sa znovu buduje ťažko. Navyše môžete splodiť potomka s niekým iným, než s vaším mužom či ženou. V konečnom dôsledku to odskáču vaše deti. Preto sme na začiatku hovorili, že toto prikázanie chráni deti pred hlúposťou ich vlastných rodičov. Okrem toho toto prikázanie chráni vzťah manželov v tých situáciách, keď sú veci ťažké.

Manželstvo je o tom, že ste si vybrali a vybrali ste si definitívne. Spravili ste to preto, aby ste nezačínali každú chvíľu odznova, aby ten váš vzťah mohol pokojne rásť a aby mali vaše deti bezpečie.

Aký je rozdiel medzi „nescudzoložíš“ a „nezosmilníš“?

Už sme naznačili, že keď človek v súvislosti so sexom vypne rozum, môže to dopadnúť zle aj vtedy, keď v manželstve nie je. Preto kresťania predtým, ako so sexom začnú, musia splniť aspoň tú požiadavku, že verejne vyhlásia, že sú si vedomí dôsledkov. Že deti prijmú ako dar od Boha. Že pri sebe vydržia. Prikázanie „nezosmilníš“ teda kresťanov zaväzuje, aby spolu nespali, kým si niečo také nie sú ochotní sľúbiť, čiže kým sa nevezmú. Pointa opäť je chrániť deti pred hlúposťou ich rodičov.

Takže nemôžeme s frajerom spávať, kým sa nevezmeme?

Bez toho, aby ste si verejne sľúbili, že spolu vydržíte, keď sa zistí, že čakáte potomka? Nespite spolu. Je to riziko. V súkromí ľudia už nasľubovali kadečo, čo potom nedodržali.

To nezvládneme.

Aj v manželstve sa môže stať, že budete musieť nejaký čas vydržať bez sexu. Napríklad počas šestonedelia alebo z iných zdravotných dôvodov. Kvôli takýmto veciam je dobré, keď sa naučíte dopredu, že sa dokážete mať radi aj bez sexu. Ak to nedokážete, sex samotný váš vzťah nezachráni. A to, či to dokážete, zistíte iba tak, že to vyskúšate. Isté sebaovládanie je užitočná vec. Ale treba ho trénovať. (Pri tom trénovaní môže napomôcť napríklad aj to, že sa nebudete vyzliekať, keď ste spolu sami. Šaty sú užitočná hranica.)

Okrem toho, kým niekomu sľúbite, že mu budete celý život verní, je treba si ho oťuknúť. Počas toho oťukávania môžete prísť na to, že s tým človekom naozaj nechcete byť. Ale keď ľudia začnú spolu žiť sexuálne, vytvorí to medzi nimi väzbu. Je to do istej miery podobné tomu, keď kúpite spolu byt. Dá sa rozísť aj v takej situácii, ale rozchod to sťaží. Človek kvôli tomu môže byť náchylný viac ignorovať výstražné znamenia, ktoré hovoria, aby si dotyčného či dotyčnú nebral. Keď ľudia spolu pred svadbou nespia, rozchody prinesú menšie šrámy na duši. Navyše ak sex nie je automaticky súčasťou začínajúceho vzťahu, môže to odradiť potenciálnych partnerov, ktorí to nemyslia vážne, čo je tiež výhoda. Pekne o tom hovorí česká verzia starej anglickej balady Rukávy. Ona tá postupnosť najprv spolu nespať, potom si sľúbiť a potom darovať život so všetkými radosťami a starosťami, čo k tomu patria, je vymyslená dobre.

Musí sex vždy slúžiť k splodeniu potomka?

Nemalo by sa zabudnúť, že na to sex slúži. Katolíci tu majú podobné obmedzenie, ako pri konci života. Nie je nutné život bezúčelne predlžovať, ale nie je dovolené aktívne proti nemu zasiahnuť. Rovnako nie je úplne nutné, aby pri každom milovaní chceli manželia počať dieťatko, ale nie je dovolené aktívne proti tomu niečo robiť. Schopnosť splodiť dieťatko je dar, ktorý nemusíme použiť hneď, ale nemôžeme ho kaziť. Preto môžu katolíci použiť napríklad Billingsovu metódu, vďaka ktorej vedia zistiť, kedy má žena plodné obdobie a vtedy sa spolu nemilovať (alebo naopak, práve vtedy sa spolu milovať, ak sa o dieťatko usilujú). Môžu prípadne použiť appku podobnú Ovia Fertility and Cycle Tracker App, ktorá im poskytne podobné informácie. Ale nemôžu používať antikoncepciu.

Ešte nie som ženatý. Môžem aspoň pozerať filmy pre dospelých?

Myslíš porno? To nie sú filmy pre dospelých. To sú filmy pre chlapov, ktorí si nevedia nájsť babu. Niekedy to pozerajú aj dámy, ale väčšinou sa pri tom nudia. Prípadne v tom hľadajú návod na použitie sexu. To nie je dobrý nápad, pretože v porne sa skôr dozvedia, ako vyzerá sex medzi ľuďmi, čo sa nemajú radi, než ako to je, keď sa radi majú. U pánov sa však značná časť sexuálneho vzrušenia spustí jednoducho tak, že vidia holú babu.

Problém je, že porno skutočne funguje ako droga. Na rozdiel od syntetických drog však telu netreba dodávať chemikálie, stačia obrázky. O patričnú chémiu sa pánska prvá signálna sústava postará sama. Bežná dávka prestane čoskoro stačiť a človek hľadá niečo silnejšie a drsnejšie. Môže to spôsobiť, že sa mu posunie vnímanie vecí a že mu ohľadom sexu zrazu začnú byť normálne aj úplné príšernosti. Vystúpiť z tohto kolotoča môže byť rovnako ťažké, ako prestať s drogami a môže to vyžadovať odbornú pomoc.

Druhý problém je v tom, že reálny vzťah s reálnou babou vyžaduje námahu, zatiaľ čo vyklikať si virtuálnu babu niekde na nete a onanovať pri porne žiadnu veľkú námahu nestojí. A človek si zvykne. Takže sa ti môže stať, že keď budeš fičať na porne, ani nikdy ženatý nebudeš. Nečum na to, blbne sa z toho. Porno je lož.

Takže ani masturbovať nemám?

Sex je párová aktivita, ktorá upevňuje puto medzi mužom a ženou. Nie je šťastné zvykať si, že ide iba o to, aby bolo príjemne tebe. Aj keď je človeku chvíľu príjemne, potom príde prázdno. Skús to nerobiť.

Kresťania o sexe pekne rečnia. A kňazi zneužívajú deti.

Vysvetľovali sme, prečo je prikázanie „nezosmilníš“ užitočné a dobré. Keby sme rozoberali všetky možnosti, akými sa porušuje, bola by to oveľa temnejšia kapitola. Čo sa zneužívania detí týka, Ježiš povedal: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.“ (Lk 17,1–2) Je to jedna z najstrašnejších vecí, ktoré kedy Boh na niečiu adresu povedal. Akékoľvek sexuálne zneužívanie alebo násilie, či už na deťoch alebo dospelých, má riešiť polícia. Ak ide o kňaza, tak navyše aj cirkevná vrchnosť. Nesmie sa to nechať tak, lebo ak sa to dotyčnému prepečie, tak bude vo svojej činnosti pokračovať.

Toto prikázanie od nás chce, aby sme k sexu pristupovali ako k daru, vďaka ktorému môžeme odovzdať život a vychovať deti. Teda aby sme sa milovali iba s človekom, s ktorým sme obaja ochotní nový život prijať a s ktorým sme si sľúbili, že si budeme verní. Sľub, zmluva a sviatosť, ktorá tieto veci obnáša, sa nazýva manželstvo. Je to zhrnuté dobre?

Dobre. Okrem toho nemáme zabudnúť, že možnosť darovať život našim deťom je dobrá vec a nie nepríjemnosť, ktorej sa chceme zbaviť.