Sviatky

Sviatky sú dôležitá vec. Pripomíname si nimi ľudí a udalosti, na ktoré nechceme zabudnúť. Slávime narodeniny či meniny našich blízkych. Štáty si pripomínajú udalosti, ktoré sú dôležité pre ich vznik alebo ktoré formovali históriu spôsobom, na ktorý chcú byť ich občania hrdí. Niektoré štátne sviatky a pamätné dni sú venované významným osobnostiam. Na sviatky sa tešíme, lebo sú prerušením každodennej rutiny, sme s ľuďmi, ktorých máme radi alebo máme len tak chvíľu voľno. Sviatky sú dôležitou súčasťou kultúry a kultúra, ktorá neberie svoje sviatky vážne, upadá.

Katolíci slávia veľa sviatkov. Niektoré sú iba lokálne. Niektoré majú východní a západní katolíci odlišné. Väčšinu zásadných vecí však slávime spolu. V nasledujúcom texte sa budeme držať toho, ako sviatky slávia katolíci latinskej cirkvi. Ak ste grécki katolíci alebo sa k nim chystáte vstúpiť, tak sa veci v niektorých detailoch líšia.

Aké sviatky katolíci slávia?

V prvom rade svätíme nedele. V nedeľu si pripomíname Ježišovo zmŕtvychvstanie, pretože je to pre nás jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa kedy udiali. Chodíme do chrámu, aby sme sa klaňali Bohu a prinášali mu obetu chleba a vína, aby sme mali účasť na Ježišovej obeti, ktorú ustanovil v eucharistii, aby sme sa zúčastnili spoločnej slávnosti a aby sme si vďaka čítaniu a vysvetľovaniu Písma pripomínali, čomu vlastne veríme. Okrem nedieľ máme aj niektoré ďalšie prikázané sviatky.

Prikázané? To majú kresťania prikázané oslavovať?

Áno. Podobne, ako to majú prikázané Židia so sobotou. O tom, že ak človek vzťahu, v ktorom sa nachádza, nevenuje čas, tak sa mu ten vzťah rozpadne, už bola reč viackrát. Okrem toho je cirkevný príkaz v nedele a v ďalšie prikázané sviatky chodiť do kostola dobrým stanovením nutného minima. Človek pokojne môže chodiť na omšu každý deň. Ale nemusí. Škrupulóznejším ľuďom je dobré povedať, že toto je naozaj dosť a keď to dodržia, tak povinnosť splnili.

Oslavy niekedy vyžadujú istú námahu. Zorganizovať pre iných oslavu vlastných narodenín stojí úsilie, čas aj peniaze. Zohnať oslávencovi darček je spôsob, ako mu dať vedieť, že ho máme radi. Cirkevný príkaz ohľadom slávenia sviatkov nám pripomína, že vynakladať námahu na Božie sviatky je rovnako dôležité.

Cirkevný príkaz? Sú aj nejaké ďalšie také príkazy?

Áno. O všetkých z nich už bola reč, aj keď sme vyložene nespomínali, že ide o príkazy. Je ich dokopy päť. Prvý príkaz je svätiť nedele a prikázané sviatky a zúčastniť sa počas nich na celej svätej omši.

Druhý príkaz je v piatky a na Popolcovú stredu konať skutky kajúcnosti. V piatok preto, lebo vtedy si pripomíname Ježišovo ukrižovanie. Štandardne sa katolíci postia tak, že sa zriekajú mäsa. (Myslí sa mäso teplokrvných živočíchov. Ryby, morské potvory aj masť sa jesť môžu. Kedysi existovali aj ďalšie bizarné výnimky, ako mäso bobra alebo hrocha.) Je možné nahradiť to iným spôsobom pôstu (niečo iné príjemné si odoprieť, napríklad hranie na počítači, niečo sa navyše pomodliť, alebo si vyhradiť čas, aby sme niekomu pomohli). Ale ako sme už hovorili, učiť sa sebaovládaniu práve na jedle, patrí medzi dobré štandardy. Naozaj prísny pôst, kedy sa nesmie jesť mäso, jesť sa môže maximálne trikrát denne, z toho len raz do sýta a nedá sa to ničím nahradiť, je dvakrát do roka: na Veľký piatok a na Popolcovú stredu. Zaväzuje to katolíkov od 18 do 60 rokov. Ak má niekto zdravotné problémy, je diabetik alebo čaká dieťatko, môže jesť aj častejšie. Ale zdržať sa mäsa je v tieto dva dni povinné pre všetkých od štrnástich rokov vyššie. Východní katolíci majú pravidlá pre pôsty stanovené podrobnejšie a o niečo prísnejšie.

Tretí cirkevný príkaz je aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Oltárnu sviatosť. Má sa tak udiať vo veľkonočnom období.

Štvrtý cirkevný príkaz je uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi. Manželstvo pre katolíkov nie je iba sľub a zmluva, ale aj sviatosť.

Piaty príkaz je podporovať cirkevné ustanovizne. Najlepšie tak, že sa v nejakom spoločenstve človek rovno angažuje. Môže aj pomáhať s niečím okolo kostola, alebo na nejakú dobrú vec (napr. charitu) prispievať, prípadne sa za ňu modliť. O tom, čo všetko môžete v rámci Cirkvi robiť, bola kapitola o milosrdenstve.

Ale v kostole je nuda, náš farár zle káže a spievajú sa tam divné pesničky.

Do chrámu sa nechodí za zábavou. Chodí sa tam klaňať sa Bohu a obetovať mu. Katolíci sa tam navyše chodia stretnúť s Ježišom hlbokým spôsobom v eucharistii.

Je samozrejme veľká výhoda, keď je kňaz múdry aj zbožný a vie veci vysvetliť. Ale omša má pevnú formu. Čítania z Písma a modlitby sú dané omšovými knihami, ktoré sa nazývajú lekcionár a misál. Tie sú vymyslené a zostavené dobre a musia sa ich držať aj tí kňazi, ktorí nie sú až takí dobrí kazatelia. Keď budeš počúvať aspoň omšové čítania a modlitby a budeš im rozumieť, stále dokáže mať z omše úžitok aj tvoj rozum.

S hudbou je to rôzne a situácia sa môže meniť farnosť od farnosti. Východní katolíci majú krásnu starú liturgiu, bežne spievajú v chráme štvorhlasne bez akéhokoľvek hudobného sprievodu a to, čo spievajú, je pevnou súčasťou obradov. U západných katolíkov sa väčšinou hrá na organe a spievajú sa pesničky z Jednotného katolíckeho spevníka. Z tých pesničiek majú niektoré naozaj dobré texty (pochádzajú napríklad od svätého Tomáša Akvinského či od svätého Ignáca z Loyoly). Ak si však trúfaš, môžeš sa pokúsiť hudobnú situáciu zlepšiť. Napríklad tak, že sa pridáš do chrámového zboru. Alebo založíš kapelu. Alebo sa pokúsiš spraviť pesničky, ktoré budú o Bohu rozprávať lepšie.

Vráťme sa k sviatkom. Aké sviatky kresťania slávia?

Sviatkov máme mnoho. Počas roka si postupne pripomíname dôležité udalosti Ježišovho života. 25. marca je sviatok Zvestovania Pána, kedy si pripomíname, že Mária dala súhlas s Božím plánom a Boh sa stal človekom. O deväť mesiacov neskôr, 25. decembra sa slávi sviatok Narodenia Pána, čiže Vianoce. Vianoce sú prikázaný sviatok. Majú pevný dátum a nie vždy padnú na nedeľu. Zvyknú sa oslavovať už 24. decembra večer a o polnoci býva polnočná omša. Niekedy býva aj skôr. Pred Vianocami je štvortýždňové prípravné obdobie, ktoré sa nazýva advent.

Prečo sa Vianoce oslavujú deň dopredu?

To sa netýka len Vianoc. Všetky nedeľné omše sa slúžia už od soboty večera. Od Židov sme čiastočne prevzali zvyk, že deň začína už večerom predošlého dňa. Takže Vianoce slávime už v predvečer samotného sviatku, rovnako ako najväčší sviatok – Veľkonočnú nedeľu, svätíme už v sobotu večer. Zvyk sme prevzali len ohľadom sviatkov a len čiastočne, takže omše, ktoré sú v nedeľu večer, sú tiež nedeľné. Mimochodom – po anglicky sa predvečer Vianoc nazýva „Christmas evening“, skrátene „Christmas eve“. Podobne sa predvečer sviatku Všetkých svätých nazýva „All Hallows eve“ skrátene „Halloween“. Na Halloween teda katolíci neoslavujú strašidlá, ale svätých.

Ako tie sviatky idú ďalej?

Na štyridsiaty deň po narodení bol Ježiš podľa Mojžišovho zákona obetovaný v chráme. Štyridsať dní po Vianociach je 2. februára. Sviatok Obetovania Pána je ľudovo nazývaný Hromnice.

Na hranici medzi Ježišovým detským a dospelým životom je sviatok Zjavenia Pána, ľudovo Traja králi. Slávi sa 6. januára a je to prikázaný sviatok. Okrem návštevy mudrcov z východu nedlho po Ježišovom narodení (Mt 2,1–12) sa v rámci tohto sviatku pripomína Ježišov krst v Jordáne (Jn 1,29–34) aj jeho prvý zázrak, ktorý urobil na Máriinu prosbu na svadbe v Káne Galilejskej. (Jn 2,1–11) Všetko sú to udalosti, v ktorých je Ježiš predstavený ako Mesiáš. Katolíci latinského obradu si pripomínajú Krst Pána ešte samostatným sviatkom v prvú nedeľu po Troch kráľoch.

Niektoré cirkevné sviatky sú každý rok inokedy. Prečo?

Najväčší kresťanský sviatok je Veľká noc. Veľkonočná nedeľa je prvá nedeľa po prvom jarnom splne, takže jej dátum môže byť prakticky čokoľvek od 22. marca do 25. apríla. Deje sa to preto, lebo Židia určovali dátum Veľkej noci (väčšinou) podľa lunárneho kalendára. Od dátumu Veľkej noci sa potom odvíjajú dátumy niektorých ďalších sviatkov.

Príprava na Veľkú noc začína u západných katolíkov Popolcovou stredou, ktorá je prvým dňom štyridsaťdenného pôstu. (Východní katolíci začínajú už v pondelok a počítajú to trochu inak.) Obdobie pôstu je určené na to, aby sme sa zvlášť snažili na sebe zmeniť to, čo zmeniť treba. Na popolcovú stredu platí prísny pôst a v kostole na znak toho, že sa vážne chcete usilovať o zmenu (starým slovom „kajať sa“), dostanete na čelo popolom krížik. Dátum popolcovej stredy sa odvíja od toho, kedy je Veľkonočná nedeľa. Keďže nedele sa do pôstu nerátajú a je ich vo Veľkonočnom období šesť, popolcová streda je 46 dní pred Veľkonočnou nedeľou.

Veľký týždeň je týždeň pred Veľkonočnou nedeľou. Začína Palmovou nedeľou, cez ktorú si pripomíname Ježišov slávnostný príchod do Jeruzalema. Čítajú sa pašie z Matúša, Marka alebo Lukáša. (Pašie sú časť evanjelia, kde sa hovorí o Ježišovom umučení.) Na Zelený štvrtok si pripomíname Ježišovu poslednú večeru a ustanovenie eucharistie. Kňaz (rovnako, ako vtedy Ježiš) pri omši umýva dvanástim ľuďom nohy. Počas omše sa prestane hrať na organe a zvoniť. Oboje sa začne znovu až pri oslave zmŕtvychvstania. Omše sú väčšinou iba večer, doobeda je len jedna, na ktorej biskup spolu s kňazmi svätia oleje, ktoré sa používajú pri krste, birmovaní, svätení kňazov a pomazaní chorých. Počas Veľkého piatku (alebo Piatku utrpenia Pána) sa neslúži omša. Pri obradoch sa čítajú Jánove pašie, vzdáva sa úcta krížu, čítajú sa prosby a prijíma sa eucharistia, ktorá bola premenená pri omši v niektorom z predošlých dní. Počas Svätej (Bielej) soboty tiež nie je omša. V sobotu večer (po zotmení) sa slávi omša z Veľkonočnej nedele. Je to najdlhšia omša v roku. Oslavuje sa zmŕtvychvstanie, veľa sa číta z Písma, krstia sa noví kresťania a tešíme sa.

Na štyridsiaty deň po Veľkonočnej nedeli je sviatok Nanebovstúpenia Pána. Pripadá vždy na štvrtok a je to prikázaný sviatok. Na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli je sviatok Zoslania Ducha Svätého, ale ten vychádza vždy na nedeľu. V druhý štvrtok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého sa slávi prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorý je venovaný eucharistii. Počas tohto sviatku zvykne bývať po omši slávnostný sprievod (procesia).

A to je všetko?

Ani zďaleka. Posledná nedeľa pred ďalším adventom je sviatok Krista Kráľa. Pripomíname si ním kráľovstvo Božie, ktoré hľadáme a v ktoré dúfame.

Okrem toho majú katolíci mnohé sviatky, v ktorých si pripomínajú svojich svätých. Najviac sa ich týka Panny Márie. 8. decembra je slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, v ktorej si pripomíname, že Mária bola uchránená od dedičného hriechu od samého začiatku jej existencie. Toto je prikázaný sviatok. O deväť mesiacov neskôr 8. septembra je sviatok Máriinho narodenia. 1. januára (na Nový Rok) je slávnosť Panny Márie Bohorodičky, ktorý je tiež prikázaný. Tretí prikázaný sviatok týkajúci sa Márie je sviatok Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa slávi 15. augusta. Na Slovensku si okrem toho 15. septembra pripomíname sviatok Sedembolestnej Panny Márie, pretože Sedembolestná Panna Mária je hlavná patrónka Slovenska. Týmto sviatkom si pripomíname, že Mária celý čas vedela, ako to skončí a napriek tomu prijala účasť na synovom utrpení.

Máme aj mnoho sviatkov ďalších svätých, z ktorých sú prikázané dva: 29. júna je sviatok svätých Petra a Pavla, ktorých si pripomíname ako zvlášť dôležitých apoštolov. 1. novembra je sviatok Všetkých svätých. Mnohí svätí žili skrytý život a o ich zápasoch a o tom, ako Božie kráľovstvo nakoniec dosiahli, vie iba Boh. Pripomíname si ich (spolu s tými, o ktorých vieme) práve v tento deň.

Niektorí svätí majú svoje vlastné sviatky. Často pripadajú na výročie smrti svätého, čiže deň jeho narodenia pre nebo. (Výnimku tvorí napríklad sviatok Narodenia svätého Jána Krstiteľa. Márii pri zvestovaní anjel povedal, že Jánova matka Alžbeta je v šiestom mesiaci, takže Jánovo narodenie sa slávi 24. júna, čo je približne tri mesiace po zvestovaní.) Katolíci si zvlášť pripomínajú sviatky svätých, po ktorých dostali meno a ktorí sú ich krstnými patrónmi. Z tohto zvyku pochádza aj dnešný zvyk oslavovať meniny.

Kresťania si počas roka pripomínajú dôležité udalosti Ježišovho života. Narodenie na Vianoce, Zjavenie Pána na Troch kráľov, Veľkú noc, keď bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, Nanebovstúpenie Pána, zoslanie Ducha Svätého, sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi a sviatok Krista Kráľa. Tri sviatky sú venované Panne Márii: sviatok Panny Márie Bohorodičky, Nepoškvrnené počatie Panny Márie a Nanebovzatie Panny Márie. Dva veľké sviatky sú venované iným svätým: sviatok Svätých Petra a Pavla a sviatok Všetkých svätých. Okrem toho je sviatkom každá nedeľa, kedy sa pripomína Ježišovo zmŕtvychvstanie. Nič podstatné som nevynechal?

Existujú mnohé ďalšie sviatky, ale tie prikázané si spomenul všetky.