Manželstvo

Posledná zo sviatostí, o ktorej ešte nebola reč, je manželstvo. Podobne ako kňazstvo je to sviatosť, ktorá človeka ustanovuje do istého druhu služby. Keď sme rozprávali o prikázaní nezosmilníš, vraveli sme, že jeho hlavným cieľom je chrániť deti pred hlúposťou ich vlastných rodičov. Manželstvo je sviatosť, ktorá chráni vzťah muža a ženy a prostredníctvom toho vzťahu chráni aj deti, ktoré spolu majú.

Je manželstvo potrebné? Nemôžeme žiť spolu bez papiera?

Papier samotný nie je pointa manželstva. Už sme vraveli, že manželstvo je sľub, zmluva a sviatosť. Pri zmluvách ide o to, že ľudia sa k niečomu zaväzujú, pričom je pre nich dôležité, aby si obe strany pamätali, čo to je a dodržali to. To, že zmluvy sú dobrá vec, je zrejmé z mnohých oblastí ľudskej činnosti. Ten papier slúži iba na to, aby sa nezabudlo, k čomu sa obe strany zaviazali.

A na čo je tá zmluva dobrá v prípade manželstva?

Ide o to, že onen klasický koniec rozprávok „... a bola svadba a žili šťastne, pokiaľ nepomreli“, sa celkom nezakladá na pravde. Po správnosti by to malo byť „... a bola svadba a začali sa diať veci, oproti ktorým je nejaké zabitie draka iba drobná vedľajšia epizóda“. Zobrať si niekoho, vydržať s ním celý život, mať spolu deti a vychovať z nich dobrých ľudí, je vec, ktorá dá zabrať a vyžaduje nasadenie. Veci sa zvyknú komplikovať a ak ľudia hneď od začiatku nie sú dohodnutí, že to naozaj chcú spolu vydržať, majú sklon z komplikovaných vzťahov utekať. Často to potom odskáču práve deti. Ale šrámy na duši si odnesú aj tí, čo sa rozišli.

Ako môže zmluva a sľub chrániť vzťah?

Tak, že si tí dvaja, ktorí si sľubujú, dopredu premyslia, čo je dôležité a zaviažu sa k tomu. Keď začnú byť veci ťažké a komplikované, nebudú prekvapení.

Čo presne si manželia sľubujú?

Skôr, než k uzatvoreniu manželstva príde, opýta sa snúbencov sobášiaci – väčšinou kňaz alebo diakon – tri dôležité veci. Prvá otázka je, či je ich rozhodnutie uzavrieť manželstvo slobodné a úprimné. Nikto nemôže byť nútený oženiť sa alebo vydať sa proti svojej vôli. Takéto manželstvo by bolo neplatné. Druhá otázka je, či sú snúbenci rozhodnutí žiť v úprimnej láske a vo vzájomnej úcte po celý život. Keď človek uzatvára manželstvo v kostole, zaväzuje sa natrvalo. Bez toho, aby snúbenci spravili toto rozhodnutie, tiež nemôžu byť zosobášení. Tretia otázka je, či sú snúbenci ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a podľa zákonov jeho Cirkvi. Na vznik manželského súhlasu je nevyhnutné, aby snúbenci vedeli, že manželstvo je trvalé spoločenstvo muža a ženy zamerané na plodenie detí. A že nejde iba o to plodenie, ale že deti treba aj vychovať, aby z nich boli poriadni ľudia. Ak snúbenci na všetky tri otázky odpovedia „áno“, môžu zložiť samotný manželský sľub, ktorý znie (až na konkrétne mená) takto:

Ja, Ignác, beriem si Teba, Matilda, za manželku a sľubujem pred Všemohúcim Bohom, že Ti budem verným manželom a že Ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že Ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

Ja, Matilda, beriem si Teba, Ignác, za manžela a sľubujem pred Všemohúcim Bohom, že Ti budem vernou manželkou a že Ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že Ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

Potom sa zaviažu prísahou, že svoj manželský sľub dodržia.

Bez tých detí by to nešlo?

Tú otázku môžeš myslieť dvomi spôsobmi. Ak sa pýtaš, či je nutné, aby si budúci manželia nahlas povedali, že sú ochotní prijať deti ako dar Boží, tak to nutné je. Vychovať svoje deti, ktoré im Boh dá, je služba, ku ktorej sa spolu zaväzujú.

Ak sa pýtaš, či je manželstvo platné, ak sa manželom nepodarí mať deti, tak také manželstvo platné je. Deti sú dar od Boha. Je dôležité, aby tomuto daru boli manželia otvorení, ale dar nie je niečo, čo by si človek mohol vynucovať. Ľudia majú mnohé trápenia. Môžu mať aj také, že ich túžba po deťoch ostane nenaplnená.

Prečo je manželstvo sviatosť? Sviatosti ustanovil Ježiš. A manželstvo bolo dávno predtým, než prišiel. Veď aj jeho pozvali na svadbu.

Iste. Manželstvo upravuje už najstarší veľký zákonník, ktorý poznáme – Chammurapiho kódex, ktorý bol spísaný asi 1 700 rokov pred Kristom. V Mojžišovom zákone sú tiež mnohé miesta, ktoré sa týkajú manželstva. V Novom zákone sa však dočítame:

Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil. I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

(Mk 10,2–12)

Ježiš tu farizejom cituje kúsok z takmer úplného začiatku Biblie (Genezis 2,24) zo správy o stvorení človeka. Hovorí im, že k manželstvu patrí, že ľudia opustia rodičov, priľnú k sebe a budú jedným telom. Že ich týmto spôsobom spojil Boh. A že ak to chcú rozbiť, postavia sa tak proti Bohu a míňajú sa zmyslom svojho života.

Práve to, že kresťania, ktorí žijú v manželstve, pozerajú na svoj vzťah tak, že ich spojil Boh a že aj v tejto veci mu zodpovedajú a spoliehajú sa na neho, robí z manželstva sviatosť.

Katolíci nemajú rozvod?

Nemajú. Môže sa však stať, že sa zistí, že manželstvo vôbec nevzniklo. Napríklad preto, že niektorá strana už bola v inom manželstve a zatajila to. Alebo preto, že sa zistí, že niektorá strana nie je schopná sexu. Možných dôvodov je niekoľko, sú presne vymedzené zákonom a rieši ich cirkevný súd. Ale ak manželstvo vzniklo, tak je to natrvalo.

To je dosť drsné.

Iste. Ide o to, aký vzťah chceš. Ak taký, čo vydrží, tak sa na taký pripravuj. Nedá sa platne sľúbiť dvom rôznym živým ľuďom, že im budeš doživotne verný a ešte si k tomu volať Boha za svedka. Preto je naozaj dôležité dobre zvážiť, koho si hodláš zobrať. Ľudové príslovie hovorí: „Pred svadbou maj oči otvorené, po svadbe ich privri.“ Brať si človeka, ktorý je chorobne žiarlivý alebo takého, čo si nevie ustrážiť pitie je pomerne spoľahlivý spôsob, ako si zo života spraviť trvalé utrpenie. O tom, že je dobré poriadne si budúceho životného partnera oťuknúť a pritom dodržať „nezosmilníš“, aby sa s ním v prípade potreby dalo bez následkov na tele či na duši rozísť, sme už hovorili.

Nie je potom predsa len lepšie neženiť sa?

Toto bola aj reakcia Ježišových učeníkov. (Pozri Mt 19,10) Ježiš nijak neskrýval, že je to ťažké nielen na žitie, ale aj na pochopenie: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.“ (Mt 19,11) Evidentne nikomu nesľuboval, že to nebude výzva. Presne preto je v manželskom sľube to „ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe“. Nešťastie aj choroba sa v istej miere dostavia vždy.

Prečo musí človek opustiť rodičov? Nemám sa o nich postarať?

Máš. Ale nejedno manželstvo sa dostalo do vážnych problémov, keď sa jeden z manželov zodpovedal viac vlastnej maminke, ako svojmu partnerovi. Jedným z účelov svadby je verejne vyhlásiť, že títo dvaja ľudia odteraz k sebe patria viac, ako patria k svojim predošlým rodinám. Svadba ustanovuje nové manželstvo.

Keď sú rodičia starí, treba im pomôcť. Ale za manželstvo sú pred Bohom zodpovední manželia. Pustiť ku kormidlu iného človeka nie je dobrý nápad a môže to skončiť zle.

S tým priľnutím ku svojmu manželskému partnerovi je to ako?

Znamená to, že sa manželia budú milovať a ctiť. Neznamená to, že budú do seba stále zamilovaní. Zamilovanie je dobrý štartér vzťahu, ale prejde spravidla do dvoch rokov. Je dobre, ak prejde ešte predtým, než si sľúbia, že spolu zostanú celý život, pretože zamilovanie oslabí rozum a záväzky je dobré robiť, až keď rozum znovu naskočí.

Partneri časom prídu na to, že ten druhý je z úplne iného vesmíru, že veci, ktoré mne prídu samozrejmé, jemu rozhodne samozrejmé neprídu a že vo vzťahu považuje za dôležité úplne iné veci, než ja. Milovať druhého znamená, že mu prajem dobro aj keď sme práve pohádaní. Že sa starám. Že sa snažím pomôcť, keď je toho na neho priveľa. Že na neho nevyletím, keď spraví hlúposť, ale radšej mu veci vysvetlím.

Kým si ľudia navzájom obrúsia hrany, naučia sa rozumieť, že niektoré nepochopiteľné reakcie manželského partnera neznamenajú, že by mi chcel zle a získajú aspoň približnú predstavu, čo ten druhý potrebuje, aby vedel, že je milovaný, trvá to väčšinou dlho. To snaženie bude mať zaručene aj svoje slabé stránky. Vstúpiť do manželstva je najspoľahlivejší spôsob, ako zostať skromný ohľadom vlastných cností. Vo výsledku potom to priľnutie občas vyzerá ako bojové priateľstvo dvoch ľudí, ktorí spolu prešli ťažkými časmi, vydržali ich spolu a stoja jeden za druhým.

Aj z tohto dôvodu je dobré, keď sa kresťania berú medzi sebou. Ono je to fuška vždy. Aspoň čiastočne spoločný pohľad na to, ako majú veci fungovať a schopnosť v ťažkých chvíľach dôverovať Bohu, sú veci, ktoré v zápase o manželstvo dokážu pomôcť.

Ako budú dvaja jedno telo?

Čo sa biológie týka, každý máme kompletné vybavenie ohľadom pohybovej, nervovej, tráviacej, cievnej či vylučovacej sústavy. Iba čo sa týka rozmnožovacej sústavy, každý sme z nej dostali len polovičku. Ak to máme poskladať do funkčného celku a priviesť na svet potomstvo, potrebujeme niekoho s tou chýbajúcou polovicou.

Sex je spôsob, akým sa muž a žena doplnia na celok. Nejde pri tom iba o zážitok. Keď v Starom zákone príde reč na sex, ktorý je odtrhnutý od manželstva, niekedy sa používajú slová ako „ležali spolu“ či „obcovali spolu“. Keď však príde reč na sex v rámci manželstva, používa sa výraz „poznali sa“. Súčasťou toho poznania sa je aj všetko ostatné, o čom sme sa v tejto kapitole rozprávali. Odpútanie sa od svojich rodín, sľub, zmluva, sex, vzájomné obrusovanie sa, vernosť, deti a ich výchova. A pomedzi to všetko priľnutie a vzájomná láska. Spoznať niekoho do takejto hĺbky je náročné, ale je to krása. Preto sa sviatostné manželstvo používa ako obraz vzťahu Krista a Cirkvi. On tiež odišiel od Otca, zamiloval si nás a dáva nám svoje telo v eucharistii.

Manželstvo je sviatosť, sľub a zmluva. Chráni manželov aj ich deti. Manželstvo uzatvorené medzi katolíkmi je natrvalo. Manželia sa odpútajú od svojich rodín a založia si vlastnú, priľnú k sebe a budú dvaja jedno telo. Tak?

Tak.