Zmierenie a pomazanie

V tejto kapitole budeme rozprávať o sviatosti zmierenia a sviatosti pomazania chorých. Ide o sviatosti, ktoré napomáhajú uzdraveniu duše a tela.

V kapitole o krste si naznačoval, že krst dokáže prelomiť náš sklon poddávať sa pokušeniam. V kréde sa hovorí, že krst je na odpustenie hriechov. Načo je potom ešte ďalšia sviatosť?

To, že v krste od Boha dostaneme schopnosť opäť začať žiť zmysluplne, neznamená, že v nás okamžite utíchnu všetky vášne. Ani to, žiaľ, neznamená, že by sme už nikdy nič nepokazili a že už nemôžeme na svoj zmysel života rezignovať. Ježišova výzva, aby sme sa obrátili, je výzva na celý život a stále budeme mať čo robiť.

Ak sa človek dobrovoľne, vedome a vo vážnej veci spreneverí tomu, čo ako kresťan prijal (nazýva sa to ťažký hriech), oddelil sa tak znovu od Boha aj od vlastného zmyslu. V takom stave nemôže pristupovať k eucharistii. Krst sa neopakuje.

Obnova vzťahu k Bohu a zmyslu vlastného života vyžaduje teda nejakú inú sviatosť. Táto sviatosť sa nazýva sviatosť zmierenia alebo sviatosť pokánia.

Čo to obnáša?

V prvom rade musí človeku dôjsť, že urobil niečo zlé a už to robiť nechce. Že uhol od desatora alebo podľahol vážnym spôsobom nejakej svojej vášni, rozbil svoj vzťah s Bohom a narobil škodu medzi svojimi blížnymi. Že je mu to ľúto a že to chce zmeniť.

Ďalšia fáza je spoveď. Človek príde za kňazom, porozpráva, čo porobil a prijme cez neho Božie odpustenie. Samotné zmierenie s Bohom sa udeje v tomto momente. Keď človek dostane rozhrešenie, bariéra medzi ním a Bohom je opäť zrušená.

Okrem toho, že ťažký hriech rozbije náš vzťah s Bohom, narobí aj paseku medzi ľuďmi, čo sú nám nablízku. Ďalšia fáza sviatosti zmierenia preto je, že človek má napraviť, čo urobil. Veci nefungujú tak, že niekto vykradne firemnú kasu, potom sa z toho vyspovedá a je vymaľované. Tie peniaze treba vrátiť. Sú veci, ktoré sa napraviť nedajú, ale čo človek na nápravu spraviť môže, to spraviť má.

Nakoniec, ťažký hriech narobí paseku aj v našej duši. Preto je nutné znovu sa obrátiť. (Z tohto dôvodu sa tá sviatosť volá sviatosť pokánia.) Človek zistil, kde má slabé miesto. Tak si na tú vec musí dať zvlášť pozor. Pointa života je nájsť Božie kráľovstvo. Nechať sa od toho odviesť niečím podružným by bola škoda.

To mám kňazovi rozprávať, čo som urobil? Však ho vystrie.

Neboj sa. Kňazi už počuli v spovednici naozaj kadečo. Aj naozaj strašné veci. Napríklad keď chodia spovedať do väzenia. Len tak voľačo ich nerozhodí.

A to fakt musím rozprávať kňazovi? Nestačí Bohu?

Treba to porozprávať kňazovi. Má to viaceré dôvody. Prvý je ten, že Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia, keď po svojom zmŕtvychvstaní povedal apoštolom:

Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.

(Jn 20,22–23)

Teda je treba aby ten, cez koho odpustenie dostanete, vedel, o čo ide a či to má byť odpustené alebo zadržané.

Druhý dôvod je, že pomenovať veci presne, namiesto toho, aby sa človek vágne utápal vo všeobecnom pocite vlastnej hriešnosti, je užitočné. Ak si má človek preťať koľajničky nejakého zlozvyku, musí vedieť, proti čomu vlastne bojuje. Keby to človek nemal niekomu rozprávať, tak si s tým, aby veci pomenoval presne, tú prácu väčšinou nedá.

Ďalší dôvod je ten, že ľudia sú rôzni. Niektorí majú zvlášť citlivé svedomie, niektorí majú hrošiu kožu a niektorým nejaké veci nedôjdu. Preto je dobré získať spätnú väzbu od niekoho zvonku. Niekto potrebuje počuť, že sa trápi kvôli hlúpostiam, niekto potrebuje počuť, že by nejaké veci mal naozaj začať brať vážne, niekto potrebuje počuť, že tie peniaze do tej firemnej kasy naozaj treba vrátiť. Je preto užitočné nebrať na ľahkú váhu, čo človek od kňaza v spovednici počuje. Na druhej strane, kňazi väčšinou nie sú psychoterapeuti. Môžete sa od nich dočkať rozumného slova, ale v spovednici nejde o psychologické poradenstvo. V prvom rade sa tam sprostredkúva Božie odpustenie.

Ďalší dôvod je, že niektoré zápasy sú na dlho. Ak niekto potrebuje zmeniť vec, z ktorej sa mu stal zvyk a vyjsť zo zabehnutých koľají, môže sa mu taká vec ťahať cez veľa spovedí. A práve to, že zakaždým vyzná vec, ktorú sa mu nedarí zmeniť a má zakaždým šancu začať odznova, mu môže pomôcť ten zápas nevzdať.

Nakoniec, keď kresťan žije zle, nerobí hanbu len Bohu, ale aj Cirkvi. Takže sa treba zmieriť aj s ňou. To sa tiež deje prostredníctvom kňaza.

Nevytára kňaz niekde to, z čoho som sa mu spovedal?

Spovedné tajomstvo je snáď najprísnejšie strážené profesné tajomstvo, ktoré existuje. Jeho porušenie znamená exkomunikáciu. (Vylúčenie z Cirkvi.) V histórii sa spomína viacero ľudí, ktorí za jeho zachovanie položili život. O svätom Mateovi Correovi, ktorý sa radšej nechal zastreliť, než aby ho vyzradil, sme rozprávali v kapitole o krivom svedectve.

Ako môže kňaz odpustiť hriechy? Však to môže iba Boh.

Hriechy odpúšťa iba Boh. Kňaz je tam ako sprostredkovateľ. Po spovedi sa u západných katolíkov modlí kňaz nad tým, kto sviatosť zmierenia prijíma, túto modlitbu:

Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Hriechy nám odpúšťa Boh Otec vďaka Ježišovej obeti prostredníctvom Ducha Svätého. Deje sa tak službou Cirkvi a autoritou, ktorú Ježiš zveril apoštolom a cez nich kňazom.

Skutočne na urovnanie naozaj vážnych vecí medzi mnou a Bohom stačí, keď mi dá kňaz rozhrešenie?

Svätý Anton Paduánsky bol slávny kazateľ a teológ v trinástom storočí. Pripisuje sa mu niekoľko zázrakov. Okrem iného sa o ňom traduje historka, že po jednom kázaní k nemu prišiel na spoveď mladý muž, ktorý chcel vážne zmeniť svoj život. Bol však taký rozrušený, že nevedel zo seba dostať ani pol slova. Tak ho Anton poslal domov, nech sa vydýcha a všetko si to spíše, že on bude spovedať ešte dlho a že ho tam znova nájde. Dotyčný spravil, čo mu Anton poradil a o nejaký čas sa znovu objavil s popísaným listom papiera. Celý skrúšený to Antonovi prečítal a Anton mu dal rozhrešenie. Keď mladý muž vyšiel zo spovednice, všimol si, že ten jeho list papiera je úplne čistý.

Cena za odpustenie nie je malá. Ježiš kvôli tomu zomrel. Ale dostať odpustenie je naozaj jednoduché. A to odpustenie je také úplné, ako naznačuje táto historka.

Ja som nič vážne nevyviedol. Mám sa spovedať?

Cirkvou stanovené minimum je aspoň raz za rok ísť na spoveď a pristúpiť k eucharistii. Za dobrú prax sa považuje spovedať za aj z ľahších hriechov a robiť to zhruba raz mesačne. (A eucharistiu prijať, keď je to možné.) Pomáha to, aby sa drobné zlé veci nezakorenili a nerozrástli. Aj veľkí svätí kresťanskej histórie sa spovedali pravidelne. Apoštol Ján pomerne realisticky vo svojom liste hodnotí: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.“ (1Jn 1,8–10) Ak človek dáva pozor na to, čo robí a netrpí pri tom stratou pamäti, ono sa vždy voľačo nájde, čo je dobré v spovednici odložiť.

Ako sa robí pokánie?

Prvoradé je chcieť sa zmeniť. Človek na to, aby sa zmenil, potrebuje Božiu pomoc a vlastné úsilie. Preto sa kresťania zvykli modliť, postiť a dávať almužnu. V modlitbe trávime čas s Bohom. Rastie tak náš vzťah k Bohu a v prípade, že sa ozve nejaká vášeň, ktorá by nám chcela ničiť život, môžeme sa o ten vzťah oprieť a dať Bohu prednosť. O pôste sme už rozprávali, keď sme hovorili o vášni obžerstva. Je to dobrá oblasť na učenie sa disciplíne. (Opäť treba pripomenúť, že nejde o to nejesť, ale naučiť sa disciplíne v jedení. Pre niekoho to môže znamenať, že začne jesť poriadne a pravidelne.) Posilnená vôľa sa bude pri zmene života hodiť. A almužna nás nasmeruje k milosrdenstvu, k tomu, aby sme mali ľudí radi a niečo reálne pre nich robili. Keď farizeji vyčítali Ježišovi, že sa pred jedlom obradne neumyl, vravel im: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.“ (Lk 11,39–41) Keď človek rozdá veci, na ktorých lipne a má sklony zamieňať si ich za Boha, môže to prospieť nielen obdarovaným, ale aj jemu.

Pri spovedi kňaz človeku povie, akú vec má ako pokánie spraviť. Väčšinou uloží nejakú konkrétnu modlitbu. Toto pokánie treba vykonať.

Sviatosť pomazania chorých je dobrá na čo?

Apoštol Jakub píše vo svojom liste:

Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.

(Jak 5,14–15)

V západnej cirkvi maže kňaz človeka olejom na hlave a na rukách. U východných katolíkov maže kňaz človeka aj na iných častiach tela.

To je nejaká alternatívna medicína?

Nie. Ide o iné. Dlhodobé a vážne choroby sú ťažká vec. Znášať a prekonať ich je náročné. Sviatosť pomazania chorých je určená ľuďom, ktorí podstupujú túto skúšku. Táto sviatosť nemá nahrádzať lekára. Lekári sú múdri, robia čo vedia, aby pacientom pomohli a treba im dôverovať. Sviatosť pomazania chorých nám má pomôcť, aby sme boli trpezliví, aby sme dôverovali Bohu a aby sme si nezúfali. Slovo pacient má základ v latinskom slove patientia – trpezlivosť. Pomazanie chorých nám vie pomôcť, aby sme naše trápenie vedeli pripojiť k Ježišovmu. Tak ako písal apoštol Pavol Kolosanom: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ (Kol 1,24) Toto môžeme robiť aj vtedy, keď sme vážne chorí, keď je nám veľmi zle a keď už naozaj nevládzeme robiť nič iné.

A ako je to s tým uzdravením?

Niekedy môže nastať. Už len to, že človek dostane do srdca pokoj, môže uzdraveniu napomôcť. Niekedy uzdravenie nastať nemusí. Každý raz zomrieme a je na Bohu, kedy si nás zavolá. Sviatosť pomazania chorých je v takom prípade spolu so sviatosťou zmierenia a eucharistiou dobrá príprava na cestu do večnosti.

Je táto sviatosť ako krst a birmovanie a prijíma sa len raz? Alebo sa môže prijať viackrát?

Môže sa prijať viackrát. Vždy, keď človek nejako vážne ochorie alebo keď sa mu choroba zhorší. Môže ju prijať, aj keď zostarne a jeho čas odchodu sa priblíži.

V sviatosti zmierenia sa znovu zmierujeme s Bohom, ak sme sa po krste vážnym spôsobom od neho oddelili. Táto sviatosť pozostáva z ľútosti, zo spovede, z nápravy škody a z pokánia. V sviatosti zmierenia prijímame Božie odpustenie. Sviatosť pomazania chorých slúži chorým na posilnenie a povzbudenie v chorobe a na to, aby sme dokázali pripojiť naše trápenie k Ježišovmu. Môže slúžiť aj ako dobrá príprava na smrť. Povedal som všetko podstatné?

Áno.